Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 28. máj

* 745
† 28. máj 812 Gellone, dnes St-Guilhem-le-Désert, Francúzsko

Význam mena: ten, ktorý chce ochraňovať (zast. hornonem.)

Patrón zbrojárov a puškárov

Sv. Viliam Akvitánsky bol pôvodne grófom, žil v druhej pol. 8. a začiatkom 9. storočia na dvore cisára Karola Veľkého. Vynikal udatnosťou, krásou, no aj čnosťami a veľmi bystrým rozumom. Cisár sa s ním radil o svojich záležitostiach. V tom čase vtrhli do Španielska mohamedánski Saracéni z Afriky, zaujali ho a mierili na sever do Francúzska. Gróf Viliam vytiahol s vojskom proti nim v mene cisára. Mohamedánov porazil a vyhnal z krajiny. Cisár ho za to vymenoval za vojvodcu Akvitánie (južné Francúzsko), ktorú oslobodil od Saracénov. Viliam sa ujal svojho nového úradu so všetkou zodpovednosťou. Snažil sa zmierniť následky vojny, staral sa o zavedenie poriadku, spravodlivosti a o blahobyt obyvateľov. Dal znovu postaviť zrúcané chrámy, založil kláštor menom Gellona, do ktorého povolal benediktínov. Neďaleko neho postavil aj ženský kláštor, do ktorého potom vstúpili jeho dve rodné sestry. Sám však túžil po samote, aby mohol slúžiť iba Bohu. Po rokoch si ho cisár Karol znova povolal na svoj dvor, kde ho prijal ako vlastného syna. Viliam mohol mať všetko, čo len chcel. No on prosil cisára, aby mu dovolil odísť do samoty. Cisár ho s ťažkým srdcom a so smútkom prepustil. Ponúkal mu všetko, no Viliam si vypýtal len relikviu z Kristovho kríža, všetko ostatné rozdal do kostolov a medzi chudobných. Potom odišiel do kláštora, kde v roku 806 prijal mníšske rúcho. Sám prosil opáta, aby mohol konať tie posledné práce. Neštítil sa ničoho. Neskoršie sa uchýlil s povolením opáta do oddelenej pustovne. Tam prežil posledné chvíle svojho života. Zomrel 28. mája 812 v Gellone. Pochovali ho v kostole kláštora, ktorý dal sám postaviť (teraz je to St. Guilhem-du-Désert pri Aniane, západne od Montpellier v južnom Francúzsku). Jeho relikvie sú uložené v kostole St. Sternin v Toulouse. Hneď po smrti si ho uctievali ako svätého. Pápežom bola úcta k nemu potvrdená v roku 1066.