Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

(Saba, Sáva)

Svätý

Sviatok: 5. december

* 439 Mutalaska, pri Cézarei v Kapadócii, dnešné Turecko
† 5. december 532 Mar Saba, pri Jeruzaleme

Patrón proti rakovine a neplodnosti

Sv. Sabas, opát (ruská ikona)

Sv. Sabas, opát

Narodil sa v roku 439 v Mutalaske pri Cézarei v Kapadócii (dnešné stredné Turecko). Už ako 8-ročný vstúpil do baziliánskeho kláštora. Viedol prísny asketický život. Ako 18-ročný odišiel do Jeruzalema, kde viedol mníšsky život v kláštore pod vedením sv. Eutymia Veľkého. Neskôr odišiel do púšte pri Mŕtvom mori, kde žil v inom spoločenstve mníchov prísnym životom. Po nejakom čase mu opát Teoktistos dovolil, aby žil samostatne v jaskyni, no v sobotu vždy prichádzal do spoločného kláštora a zostával tam až do nedele. Roku 473 sa rozhodol žiť úplne odlúčený od sveta v jednej veži.

Podľa legendy sa mu v roku 478 zjavil anjel a dal mu pokyn, aby šiel do údolia potoka Cedron juhovýchodne od Jeruzalema, kde sa usadil v jaskyni a pokračoval v pustovníckom živote. Postupne sa k nemu pridávali nasledovníci, ktorí sa usádzali okolo neho v jaskyniach. Tak v roku 483 vznikla „lavra“, teda spoločenstvo mníchov, kde v týždni žili všetci samostatne, no na víkend sa schádzali do komunity. Táto prvá „Veľká lavra“ dostala názov Mar Saba. Je to najstarší dochovaný kláštor v Izraeli.

Predstaveným lavry sa stal sv. Sabas. Postupne však medzi mníchmi vznikli nepokoje. Niektorí vytvorili voči nemu opozíciu a podkopávali jeho autoritu. Preto ho jeruzalemský patriarcha Eliáš v roku 491 vysvätil za kňaza a neskôr ustanovil za archimandritu (predstaveného) všetkých pustovníkov v Palestíne. Odpor voči nemu však neutíchal. Sabas preto odišiel z lavry. Založil mníšske spoločenstvá na iných miestach vo Svätej Zemi. Napokon sa predsa vrátil do Veľkej lavry, kde v roku 532 aj zomrel.

Hoci žil v samote a odlúčení, predsa sa snažil pomáhať aj ľuďom vo svete. Usiloval sa o zmiernenie daní pre remeslníkov a obchodníkov, kvôli čomu cestoval aj do Carihradu k cisárovi. Bojoval aj proti bludom v Cirkvi – proti monofyzitizmu a proti heretikom. Celkovo sa pričinil o založenie siedmich mníšskych spoločenstiev v štýle „lavry“, ôsmich kláštorov a troch útulkov pre pútnikov.

Hneď po smrti si ho ľudia uctievali ako svätca. Pochovali ho vo Veľkej lavre. Jeho telesné pozostatky sa neskôr dostali do Benátok, no v roku 1965 sa znovu vrátili do Mar Saby. V Ríme na vŕšku Aventino sa nachádza kostol a kláštor, ktoré nesú jeho meno.