Blahoslavení
Sviatok: 23. júl
26 Blahoslavení španielski mučeníci – Passionisti
Ako viaceré iné revolúcie aj tá španielska v tridsiatych rokoch 20. storočia sa dopustila veľkých násilností proti katolíckej Cirkvi. Španielska občianska vojna priniesla silný protiklerikálny boj, ktorý sa šíril po vyhlásení republiky v roku 1931 v neskutočnej sile. Revolucionári zaberali celé kláštory, ničili kostoly, cirkevné archívy a vybavenie náboženských, kultúrnych alebo charitatívnych ustanovizní. Obeťami revolúcie sa stali početní kňazi, rehoľníci či rehoľné sestry, mladí kandidáti kňazstva alebo rehoľného života. Výnimku žiaľ netvorila ani rehoľa Passionistov.
Španielski Passionisti mali formačný dom v meste Daimiel v stredo-južnom Španielsku, kde vychovávali budúcich misionárov, ktorí sa pripravovali na misie v Južnej Amerike. V ich dome bolo šesť kňazov, štyria rehoľní bratia a pätnásť študentov – seminaristov vo veku 18 až 21 rokov. K nim sa v lete v roku 1936 pripojil ich provinciálny predstavený páter Nicefor od Ježiša a Márie, ktorý sa občianskym menom volal Vicente Díez Tejerina. Krátko predtým sa vrátil z vizitácie v Latinskej Amerike. V noci z 21. na 22. júla v roku 1936 generálny predstavený, ktorý predvídal možnosť napadnutia, zhromaždil členov spoločenstva v kaplnke kláštora. Všetci bratia prijali všeobecné rozhrešenie a sväté prijímanie. O 23:30 hod. skupina 200 ozbrojených mužov násilne obkľúčila Passionistický kláštor Santo Cristo de la Luz v Daimiel. Páter provinciál povzbudzoval rehoľníkov a študentov k odovzdanosti do Božej vôle a k vernosti voči Cirkvi. Členovia komunity zhromaždení v modlitbe v kaplnke kláštora, počuli ako predstavený spoločenstva, otec Niceforo, po vypočutí ozbrojencov vykríkol; Getsemani – toto je naša Getsemani! Náš duch je hlboko znepokojený tým, že uvažuje o skľučujúcom pohľade na Kalváriu, rovnako ako o umučenom Ježišovi, a tak aj naša ľudská prirodzenosť vo svojej slabosti sa chveje a stáva sa zbabelou.. Ale Ježiš je s nami! On je ten, ktorý dáva silu slabému. Ježiša utešovali anjeli, pre nás je to On sám, sám Ježiš, ktorý nás utešuje a udržiava! Za niekoľko okamihov budeme s Kristom! Zomrieme s Kristom! Je mojou povinnosťou povzbudiť vás a ja sám chcem ísť príkladom! Odvahu, obyvatelia Kalvárie! Otec Nicefore potom požehnal spoločenstvu svojich bratov a Passionisti boli násilne prinútení opustiť kláštor. Viedli ich k miestnemu cintorínu, po celý čas pod ozbrojenou strážou. Jeden z piatich pozostalých poznamenal neskôr: Naša predstavivosť sa rozbehla na plné obrátky, keď sme videli pre nás už vykopané hroby. Pochovajú nás zaživa alebo mŕtvych? Myšlienka smrti nás veľmi vystrašila, ale myšlienka, že by sme boli pochovaní zaživa, bola ešte strašnejšia. Ozbrojení muži rozdelili 26 Passionistov do piatich skupín a každú nasmerovali na inú cestu. Rehoľníci neboli spútaní, ale ich pohyb v oblasti bol sledovaní ľudovou frontou a informácie o ich pohybe zasielali rôznym ozbrojeným bojovníkom v oblasti pomocou fráz, ako; „Passionisti z Daimiel tu prechádzajú! Čerstvé mäso! Nenechajte ich utiecť! …“ Dňa 23. júla 1936 bol otec Niceforo a štyria študenti zastrelení v meste Manzanares, sedem ďalších bratov prežilo, ale po tom, čo utrpeli zranenia, boli popravení o tri mesiace neskôr popravčou čatou. Deväť ďalších bratov; dvoch kňazov, dvoch bratov a piatich študentov uväznili, obvinili ich z toho, že sú rehoľníkmi, ktorí zabíjajú ľudí. Potom boli vedení po ulici, vystavení výsmechu a kameňovaniu šialených zástupov. Títo Passionisti boli zastrelení a pochovaní v hromadnom hrobe v Carabanchel Bajo. Ich údajný zločin im zapísali na ich zápästia; „Za to, že sú Passionisti z Daimielu“. O dva dni neskôr (25. júla) zabili jedného kňaza, jedného brata a jedného študenta v Urde. Jedného kňaza a brata zastrelili 25. septembra v meste Carrion de Calatrava. Očití svedkovia uviedli, že všetci Passionisti odpustili svojim vrahom skôr, ako zomreli. Svedok o vražde otca Nicefora vyhlásil, že pred zastrelením kňaz obrátil oči do neba, potom sa otočil a usmial sa na svojich vrahov. V tom momente jeden z vojakov, rozzúrený viac než kedykoľvek predtým, kričal: „Čo? Ešte sa usmievaš?“ Vo svojej zúrivosti ho potom zastrelil.
Nikto z mučeníkov neopustil skupinu, aby sa vyhol účasti na svojom osude. Nastal okamih najvyššej obety a všetci čelili smrti s neochvejnou silou a trpezlivosťou za lásku k Bohu a Ježišovi. V skutočnosti dokonca aj vojaci priznali, že mnohí z nich zomreli s krížom vo svojich rukách a kričali: „Kristus Kráľ večne žije!“
Ich pamätný deň si pripomíname 24. júla, čo je najbližšie k dátumu, kedy bola prvá skupina pod vedením provinciálneho predstaveného, blahoslaveného otca Nicefora umučená. Sú to prví blahoslavení mučeníci Kongregácie Passionistov. Pápež Ján Pavol II. ich beatifikoval 1. októbra 1989.
- blahoslavení španielsky mučeníci – passionisti:
* o. Nicéforo de Jesús y María (Vicente Díez Tejerina, nar. 1893 – † 1936)
* o. Germán de Jesús y María (Manuel Pérez Jiménez, nar. 1898 – † 1936)
* o. Juan Pedro de San Antonio (José María Bengoa Aranguren, nar. 1890 – † 1936)
* o. Felipe del Niño Jesús (Felipe Valcobado Granado, nar. 1874 – † 1936)
* o. Ildefonso de la Cruz (Anatolio García Nozal, nar. 1898 – † 1936)
* o. Pedro del Corazón de Jesús (Pedro Largo Redondo, nar. 1907 – † 1936)
* o. Justiniano de San Gabriel de la Dolorosa (Justiniano Cuesta Redondo, nar. 1910 – † 1936)
* br. Pablo María de San José (Pedro Leoz Portillo, nar. 1882 – † 1936)
* br. Benito de la Virgen de Villar (Benito Solana Ruiz, nar. 1882 – † 1936)
* br. Anacario de la Inmaculada (Anacario Benito Lozal, nar. 1906 – † 1936)
* br. Felipe de San Miguel (Felipe Ruiz Fraile, nar. 1915 – † 1936)
* Eufrasio del Amor Misericordioso (Eufrasio de Celis Santos, nar. 1913 – † 1936)
* Maurilio del Niño Jesús (Murilio Macho Rodríguez, nar. 1915 – † 1936)
* Tomás del Santísimo Sacramento (Tomás Cuartero Gascón, nar. 1915 – † 1936)
* José María de Jesús y María (José María Cuartero Gascón, nar. 1918 – † 1936)
* José del Sagrado Corazón, (José Estalayo García, nar. 1915 – † 1936)
* José de Jesús y Maria (José Osés Sáinz, nar. 1915 – † 1936)
* Julio del Corazón de Jesús, (Julio Mediavilla Consejero, nar. 1915 – † 1936)
* Félix de las Cinco Heridas (Félix Ugalde Ururzun, nar. 1915 – † 1936)
* José María de Jesús Agonizante (José María Ruiz Martínez, nar. 1916 – † 1936)
* Fulgencio del Corazón de Maria (Fulgencio Calvo Sánchez, nar. 1916 – † 1936)
* Honorino de Nuestra Señora de los Dolores (Honorino Carracedo Ramos, n. 1916 – † 1936)
* Laurino de Jesús Crucificado (Laurino Proaño Cuesta, nar. 1916 – † 1936)
* Epifanio de San Miguel (Epifanio Sierra Conde, nar. 1916 – † 1936)
* Abilio de la Cruz (Abilio Ramos y Ramos, nar. 1917 – † 1936)
* Zacarías del Santísimo Sacramento (Zacarías Fernández Crespo, nar. 1917 – † 1936)
