Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätá

Sviatok: 2. marec

* 20. január 1211 Praha
† 6. marec 1282 tamtiež

Význam mena: čistá, bezúhonná (gr.)

Anežka ošetruje chorého. Oltárny obraz z r. 1492, dnes v Národnej galérii v Prahe.

Anežka ošetruje chorého. Oltárny obraz z r. 1492, dnes v Národnej galérii v Prahe.

Anežka bola dcérou českého panovníka Přemysla Otakara I. Narodila sa v Prahe roku 1211. Keď mala tri roky, zverili ju na výchovu sicílskej vojvodkyni, sv. Hedvige, ktorá bola v tom čase v kláštore v Trzebnici. Dala jej výborné základy viery. O tri roky neskôr sa Anežka vrátila do Prahy a zverili ju premonštrátkam v Dokšanoch, kde dostala primerané vzdelanie. Podľa vtedajšieho zvyku ju už v mladosti prisľúbili za nevestu Henrichovi VII., synovi Fridricha Barbarossu. Boli v tom rôzne politické a dynastické špekulácie. V roku 1220 ju teda priviedli do Viedne, kde žila neďaleko dvora rakúskeho vojvodu. No zostala verná svojmu presvedčeniu a viere. Po piatich rokoch pozorovania kráľovského dvora zrušila zasnúbenie a vrátila sa do Prahy. Rozhodla sa prežiť svoj život v modlitbe a charitatívnej práci. Napriek tomu, že dostávala rôzne ponuky na sobáš, chcela žiť v panenstve. Situácia bola pre ňu obzvlášť ťažká, keďže o ruku ju žiadal napríklad anglický panovník Henrich III. alebo znova Fridrich Barbarossa pre svojho syna. Anežka vtedy požiadala o ochranu pápeža Gregora IX., ktorý zasiahol do týchto sporov. Vďaka nemu mohla Anežka splniť svoj sľub žiť v čistote.

V tom čase pricestovali do Prahy františkáni. Od nich sa dozvedela od duchovnom živote, ktorý viedla v Assisi sv. Klára. Jej príklad ju očaril. Rozhodla sa nasledovať ju. V rokoch 1232 – 1233 z vlastných prostriedkov zriadila v Prahe nemocnicu sv. Františka a tiež ženský kláštor sv. Františka. Na Turíce – 11. júna 1234 doň aj sama vstúpila a zložila slávnostné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. Sestry v kláštore žili chudobne, bez akéhokoľvek súkromného majetku, všetko mali spoločné. Anežka sa stala predstavenou a spolu so sv. Klárou sa snažili o schválenie novej rehole, čo aj zanedlho dosiahli.

Anežka aj v kláštore pokračovala v živote plnom lásky k Bohu a blížnym. Nadovšetko si uctievala tajomstvo Eucharistie a Pánovho kríža. Takisto mala v úcte Pannu Máriu, najmä tajomstvo Zvestovania. Vytrvalo sa modlila za českých panovníkov a spolupracovala aj s pápežmi. V posledných rokoch života znášala Anežka s hlbokým pokojom a odovzdane mnohé bolesti, ktoré ju trápili nielen fyzicky, ale najmä duševne. V krajine nastali konflitky, následne na to anarchia, ale aj prírodné katastrofy, ktoré spôsobili biedu a dražobu. Anežka zomrela v chýre svätosti 2. marca 1282 vo svojom kláštore. Na jej príhovor sa stali mnohé zázraky. Oficiálne však bola uznaná za blahoslavenú až za čias pápeža Pia IX. v roku 1874. Za svätú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 12. novembra 1989 vo Vatikánskej bazilike.