Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 2. január

* 330 Cézarea, Kapadócia, dnes Kayser, Turecko
† 1. január 379 tamtiež

Význam mena: kráľ, kráľovský (z gr.)

Atribúty: odev mnícha, knihy, lebka

Patrón nemocničných pracovníkov, detí, východného mníšstva, námorníkov

Sv. Bazil Veľký, mozaika v kaplnke v Normanskom paláci v Palerme na Sicílii

Sv. Bazil Veľký, mozaika v kaplnke v Normanskom paláci v Palerme na Sicílii

Sv. Bazil Veľký sa narodil v Cézarei v Kapadócii v r. 330 (dnes Kayser v Turecku). Bol jedným z desiatich detí sv. Bazila Staršieho a sv. Emmelie. Niekoľko jeho bratov a sestier bolo tiež vyhlásených za svätých. Navštevoval školu v Cézarei, neskôr v Konštantínopole a v Aténach, kde sa v r. 352 zoznámil so sv. Gregorom Naziánskym. V roku 356 na naliehanie svojich priateľov si otvoril rečnícku školu vo svojom rodnom meste Cézarei, kde učil právo a staral sa o výchovu mládeže. Zanedlho sa stal známym a požíval slávu ako jeho otec, ktorý mal svojho času tiež rečnícku školu. No Bazila svetská sláva netešila. Začal navštevovať pustovníkov, ktorí žili na púšťach v Sýrii, Mezopotámii, Palestíne a Egypte, a stal sa ich veľmi pozorným a pokorným žiakom. Keďže sa okolo neho začalo zhromažďovať čoraz viac nasledovníkov, ktorí tiež túžili po dokonalejšom živote, v roku 360 napísal pre nich pravidlá a záväzný poriadok. Pravidlá vybudoval na základe troch sľubov, ktoré členovia skladali: čistota, chudoba a poslušnosť. Takto položil základy organizovanému životu rehoľníkov. Jeho sestra Makrína zase podobne zorganizovala ženské kláštory. Aj pre nich napísal Bazil pravidlá. Takto reformované mníšstvo sa potom rozrastalo ďalej.

Medzitým sa Bazil dozvedel, že v jeho rodnom meste sa rozpútala búrka proti pravej náuke Cirkvi. Starý a bojazlivý cézarejský biskup Dianeos v roku 361 podpísal ariánske znenie vyznania viery, v ktorom sa popieralo božstvo Ježiša Krista. Bazil sa ihneď ponáhľal domov a biskup po rozhovoroch s ním svoj omyl odvolal. Zakrátko na to zomrel. V roku 362 si ľudia vyvolili za biskupa senátora a katechumena Euzébia, ktorého po krste vysvätili. No on len nerád preberal tento úrad, keďže nemal teologické vzdelanie. Preto si za svojho pomocníka vybral Bazila. Bazil prijal túto ponuku. V roku 364 bol vysvätený za kňaza. Aj na tomto mieste veľmi horlivo pôsobil. Postavil sa proti arianizmu, ktorý vtedy útočil proti pravej viere cez cisára Valenta a jeho prefekta Modesta. Popritom pamätal aj na tých, ktorí boli postihnutí krutým hladom v rokoch 367-8.

Po smrti biskupa Euzébia sa v roku 370 stal biskupom Bazil. Cézarea bola metropolitným sídlom pre jedenásť ďalších biskupstiev. Bazil bol teda aj arcibiskupom. Zriadil ústav pre chudobných, chorých, malomocných, pocestných a pre siroty. Na seba bol stále prísny. Žil veľmi jednoducho a skromne. Nemal nijaký dvor ani pre reprezentáciu ani pre pohodlie. Nemal dokonca ani kuchára. Takmer každý deň kázal. Napriek zastrašovaniu od cisárovho prefekta Modesta vytrval v pravej viere a nepoľavil nič ani zo svojich aktivít. To sa veľmi páčilo cisárovi Valentovi. Bazilovi daroval rozsiahle majetky, ktoré potom Bazil využil v prospech svojich chudobných.

Bazil má taktiež zásluhy na reforme liturgie. Skrátil a zjednotil obrad sv. omše. Jeho liturgia je vôbec prvá, ktorá bola napísaná a pevne stanovená s vylúčením rôznych ľubovoľných dodatkov podľa osobnej záľuby kňaza. Doteraz sa vo východnej Cirkvi používa liturgia, ktorá nesie jeho meno.

Biskupom bol síce len deväť rokov, no jeho rozsiahla činnosť poznačila celú Cirkev. Neúnavná práca a sebazapieravý život ho poznačili. Posledné týždne roku 378 strávil na lôžku a 1. januára 379 zomrel. Nemal ani päťdesiat rokov. No jeho vplyv bolo cítiť naďalej. O dva roky neskôr sa uskutočnil cirkevný snem (koncil) v Konštantínopole (Carihrade), kde aj zásluhou jeho učenia a jeho činnosti jednoznačne zavrhli arianizmus. Zostalo nám po ňom aj mnoho spisov: päť kníh proti Eunomiovi (vyvrátenie ariánskych bludov), homílie, asketické knihy a 366 listov. Bazil si vyslúžil titul “druhý Atanáz”, lebo tak ako sv. Atanáz neohrozene bojoval proti arianizmu a proti zasahovaniu svetskej vrchnosti do cirkevných záležitostí. Je “Otcom východného mníšstva”; jeho regulu prijali všetci východní mnísi. Doteraz jestvuje vo východnej Cirkvi Rehoľa sv. Bazila Veľkého.