Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

rodným menom Witiza (latinsky Euticius)

Svätý

Sviatok: 12. február

* pred r. 750 Villeneuve-lès-Maguelone, Francúzsko
† 11. február 821 Kornelimünster, Aachen, juhozápadné Nemecko

Význam mena: požehnaný; ten, ktorý dobrorečí, praje dobro (lat.)

Sv. Benedikt z Aniane

Sv. Benedikt z Aniane

Witiza sa narodil okolo roku 750 v Maguelone (dnes Villeneuve-lès-Maguelone pri Montpellier) v južnom Francúzsku. Jeho otec Aigulf bol vizigótskym grófom. Na príkaz Karola Martela v roku 737 dobyl Maguelone. Tamojšiu biskupskú rezidenciu si prerobil na svoje sídlo. Jeho syn Witiza sa stal rytierom a slúžil na dvore kráľa Pipina Krátkeho a neskôr Karola Veľkého. Pri svojom prvom vojenskom ťažení proti Longobardom zachránil svojho brata pred utopením. Sám pritom riskoval svoj život. Po tomto zážitku skončil s vojenskou službou a rozhodol sa stať sa mníchom.

V roku 774 vstúpil do kláštora v Saint-Seine pri Dijone (Burgundsko). Po piatich rokoch však odišiel ako pustovník s niekoľkými spoločníkmi do Akvitánie na svoje dedičstvo pri riečke Aniane pri Montpellier. Spočiatku bol veľmi prísny, riadil sa pravidlami sv. Bazila Veľkého. Samotná regula sv. Benedikta z Nursie sa mu zdala mierna. Keď ho však viacerí jeho spoločníci kvôli tomu opustili, zmiernil prísny poriadok. Vtedy sa prihlásilo mnoho učeníkov a on pre nich postavil kláštor, no ešte stále vo veľkej prísnosti. Po ďalších skúsenostiach sa nakoniec vrátil k pôvodným pravidlám sv. Benedikta. Sám si dal rehoľné meno Benedikt. Počet mníchov narastal. Benedikt preto rozširoval stavby a zakladal nové kláštory. Vo veľkej miere ho podporoval cisár Ľudovít Pobožný. Benedikta požiadal, aby reformoval všetky kláštory vo Franskej ríši.

V roku 804 spolu so sv. Viliamom Akvitánskym založili kláštor Gellona (St-Guilhem-lé-Désert) neďaleko Montpellier. Roku 814 cisár Ľudovít Pobožný vymenoval Benedikta za opáta kláštora v Maursmünsteri (dnešné Marmoutier) v Alsasku a za prvého opáta kláštora sv. Kornela na rieke Inda v Aix-le-Chapelle (dnes mestská časť Kornelimünster mesta Aachen v juhozápadnom Nemecku). Odtiaľ mohol Benedikt ľahšie vykonávať svoju úlohu a zároveň bol blízko cisárovi, ktorý tam mal svoje sídlo. V tomto kláštore Benedikt formoval mníchov pre celú ríšu. V roku 816 sa tu konala synoda, kde sa rozhodlo, že aj život kanonikov sa viac priblíži spôsobu života mníchov. V roku 817 zvolal cisár do Aachenu generálne zhromaždenie benediktínov. Tam Benedikt objasňoval pravidlá rehole, riešil problémy, pochybnosti, chválil dobré zvyky a na konci predložil svoje návrhy generálnemu zhromaždeniu na schválenie. Výsledkom bolo “Capitulare Institutum” so 75 kapitolami, čo boli vlastne prepracované pravidlá benediktínov, prispôsobené na tamojšie pomery. Aj sám cisár to schválil a nariadil zachovávať v každom kláštore. Ustanovil vizitátorov, ktorí mali dohliadať a kontrolovať zachovávanie týchto pravidiel.

Napriek veľkému úsiliu sa počas života sv. Benedikta z Aniane nepodarilo celkom presadiť všetky usmernenia a pravidlá. No aj tak jeho práca mala veľký význam, zaslúžil sa o oživenie kláštorného života vo Francúzsku. Napísal viacero spisov, kázní i listov, zostavil Codex regularum, Concordia regularum, Gregoriánsky sakramentár (liturgická kniha). Zomrel 11. februára 821.