Blahoslavený
Sviatok: 29. marec
* okolo 1100 (?) Salignac pri Bordeaux alebo Limoges, Francúzsko
† okolo r. 1195 hora Karmel, Izrael
Sv. Bertold sa považuje za zakladateľa karmelitánskeho rádu. Narodil sa v južnom Francúzsku okolo r. 1100. Na univerzite v Paríži patril medzi najlepších študentov. Bol vysvätený za kňaza. Pridal sa k svojmu bratovi Aymericovi, patriarchovi v Antiochii v Turecku, na križiacku výpravu. Tam mal údajne zjavenie Krista. Na toto zjavenie zareagoval tak, že sa začal horlivo usilovať o duchovný život medzi kresťanskými vojakmi. Okolo r. 1155 sa usadil na hore Karmel v Izraeli, tam, kde podľa tradície žil prorok Eliáš so svojimi žiakmi. Spolu s inými pustovníkmi vytvoril komunitu, ktorá chcela pokračovať v tom, čo začal Eliáš a neskôr mnísi ranného kresťanstva: chceli viesť bohumilý život a zvlášť pestovať kontempláciu v duchu proroka Eliáša. Preto ho karmelitánsky rád označuje ako „dux et Pater“ (vodca a duchovný Otec). Keďže prisťahovalcov zo západu nazývali v tom kraji „z Kalábrie“, toto pomenovanie prischlo aj Bertoldovi. Zomrel okolo roku 1195.
Brocard, jeho nástupca ako predstavený pustovníckej komunity, si v r. 1209 od jeruzalemského patriarchu Alberta vyžiadal uznanie záväzného spoločenstva – rehole. O sedemnásť rokov neskôr (1226) ju potvrdil aj pápež Honorius III. Kvôli vpádu Saracénov sa však mnohí mnísi po r. 1238 vrátili do svojej vlasti na Západ. Tým sa karmelitánska rehoľa rozšírila a rád dosiahol veľký rozmach.
