Blahoslavený
Sviatok: 30. január
* 13. júl 1842 Pruchnik, Podkarpackie, Poľské kráľovstvo
† 29. január 1912 Miejsce Piastowe, Podkarpackie, Kraj Nadwiślański
Bronislav Markiewicz sa narodil 13. júla 1842 v Pruchniku v Haliči (juhovýchodné Poľsko) ako šiesty z jedenástich detí. Rodina bola nábožensky založená a patrila medzi nižšiu šľachtu. Bronislav sa musel boriť s hladom, chudobou a prenasledovaniami, ktoré ho postretli v škole pre jeho kresťanské ideály, no vždy ich vedel prekonať svojou vierou a nakoniec sa rozhodol vstúpiť do seminára. Za kňaza bol vysvätený 15. septembra 1867. Intenzívne sa venoval vyučovaniu katechizmu a apoštolátu medzi väzňami, pričom sa rád stretával s jednoduchými a chudobnými ľuďmi. Cítil, že ho priťahujú chlapci emigranti, ktorí prežívali chudobu po každej stránke. Práve kvôli tomu sa rozhodol pre štúdium pedagogiky, aby im mohol viac pomáhať pri spáse ich duše. Božia Prozreteľnosť ho viedla k tomu, aby horlivo túžil po vstupe do nejakého rehoľného inštitútu, ktorý sa venoval starostlivosti o mládež.
Odišiel do Talianska a tu ho očarila spiritualita dona Bosca, ktorú bez toho, žeby o tom vedel, nosil vo svojom srdci už dávno. Po podaní a schválení jeho žiadosti bol prijatý do Saleziánskej kongregácie a v roku 1887 zložil do rúk samého dona Bosca večné sľuby. Bolo to naozaj šťastie, že si mohol vypočuť rady svätca a priamo čerpať z jeho ducha. V roku 1892 sa vrátil do Poľska ako salezián a pôsobil ako farár v Miejsce (Halič), kde sa venoval chudobnej a opustenej poľskej mládeži.
Bronislav chcel lepšie odpovedať na konkrétne požiadavky biednych životných pomerov v Haliči a v súvislosti s tým cítil potrebu žiť podľa princípov dona Bosca ešte radikálnejšie. Poradil sa so svojimi spolupracovníkmi a založil Spoločnosť miernosti a práce. Deväť rokov po jeho smrti bola spoločnosť – aj mužská, aj ženská vetva – uznaná Cirkvou a vznikli dve kongregácie, ktoré boli zverené pod ochranu svätého Michala Archanjela. Ich členovia dostali pomenovanie michaeliti. Podobne ako don Bosco, aj otec Bronislav pripomínal svojim duchovným synom, dcéram a mladým, ktorých stretával, okrem úcty k sv. Michalovi ako ochrancovi v každodennom boji proti zlu, aj veľkú úctu k Eucharistii a k Panne Márii. Zjednotenie s ukrižovaným Kristom a čnosť miernosti charakterizovali jeho apoštolskú činnosť pre dobro blížneho. Zomrel 29. januára 1912 v Miejsce Piestowe.
