Svätí mučníci Starého zákona
Sviatok: 1. august
* ?
† okolo roku 166 pred Kristom, Antiochia
Martyrológium v tento deň pripomína starozákonných mučeníkov z Druhej knihy 
Makabejcov. 6. kapitola sv. Eleazara – staručkého 90. ročného pisára a nasledujúca kapitola – sedem bratov (Abim, Antonius, Gurias, Eleazar, Eusebonus, Alimus a Marcellus) aj so svojou matkou (Solomonia), vydaných na krutú smrť pre nezlomné dodržiavanie Božieho zákona.
K svätosti skrze dodržiavanie Božieho zákona
Pamiatka na tieto osoby, ktoré potvrdili heroickú vernosť dodržiavaniu Božieho zákona aj za cenu straty života veľmi krutým spôsobom, nás vracia do II. storočia pred Kristom, keď v sýrskej Antiochii vládol kráľ Antiochus IV., zvaný Epifanes, z rodu Seleukovcov a ukazuje, že v každej dobe sa dajú nájsť príklady hodné nasledovania.
V ich prípade ide o vzor statočnosti a lásky k živému Bohu, do ktorého spoločnosti v sláve vedie síce cesta veľkého utrpenia, ale v poslušnosti jeho zákonu je víťazstvo. To je príklad veľkej nádeje a nechýba ani vzor pokory a kajúcnosti, ako naznačujú slová: „My toto trpíme za seba, lebo sme sa prehrešili proti svojmu vlastnému Bohu.“ (2 Mak 7, 18)
Tak tomu rozumeli verní Izraeliti aj v dobe prípravy vzbury proti sýrskemu kráľovi Antiochusovi Epifanesovi, ktorý za násilnej helenizácie Judey presadzoval kult Dia a krutosťou chcel zlomiť tých, ktorí boli pevní vo viere a dodržiavaní predpisov Božieho zákona.
Je známe hrdinstvo siedmich bratov a ich matky, mučenej pohľadom na jednotlivých synov, ktorých však vo viere podporovala. V kritických chvíľach im pripomínala, že ich život je milosťou od Stvoriteľa, ktorý pozná pôvod všetkého a preto, že dávajú prednosť jeho zákonom, im daruje život znovu (porov. 2 Mak 7, 23). Poslednému priamo hovorí: „Neboj sa toho kata, ale ukáž, že si hodný svojich bratov. Podstúp smrť, aby som ťa opäť našla s nimi v čase milosrdenstva.“ (2 Mak 7, 29) Kráľ chcel krutým utrpením dosiahnuť, aby porušili Zákon a jedli zakázané bravčové mäso. Ich mučenie a statočnosť je podrobne opísaná v Biblii, v 7. kapitole Druhej knihy Makabejcov, kde je uprednostňovaný vieroučný dôraz spôsobom svojej doby.
Po pripomenutí všetkými deťmi korunovanej matky, ktorá zomrela po svojich synoch, prechádza text martyrológia k spomienke na sv. Eleazara, jedného z prvých pisárov, muža pokročilého veku, ktorý za rovnakého prenasledovania a z rovnakého dôvodu odmietol jesť nečisté mäso a slávnou smrťou pred potupným žitím zachoval príklad obdivuhodnej cnosti.
Za pozornosť a vzor nasledovania stojí aj to, že sa nedal prehovoriť ani k takému podvodu, ako prijatie podstrčeného mäsa od priateľov, ktorého požitie by bolo v súlade so Zákonom a on by bol uchránený od múk a smrti. Jeho postoj má význam pre tých, ktorí chcú mať splnené požiadavky Božích prikázaní, ale zároveň nevybočovať z rady a spôsobu života neveriacich priateľov.
Rovnako pre nich, ako aj pre Eleazarových súčasníkov spred viac ako dvetisíc rokov, sú určené jeho slová: „Nie je hodné nášho veku pretvarovať sa. Aby si mnohí mladí nemysleli, že deväťdesiatročný Eleazar prestúpil na pohanstvo, aby aj oni nepoblúdili pre moju pretvárku a pre trošku nestáleho života. A ja by som privolal na svoju starobu iba odsúdenie a poškvrnu. Keby som nateraz aj unikol ľudským mukám, rukám Všemohúceho neuniknem ani živý, ani mŕtvy. Preto ak teraz mužne opustím život, ukážem sa hodným svojej staroby a mladým zanechám ušľachtilý príklad krásnej smrti, dobrovoľnej a vznešenej, za úctyhodné a sväté zákony.“ Keď dohovoril, šiel rovno na mučenie. (2 Mak 6, 24 – 28)
V 30. verši je uvedené: „On už pod ranami dokonával, ešte zavzdychal a povedal: Pán má svätú múdrosť, dobre vie, že som sa mohol oslobodiť od smrti, a teraz trpím na tele hrozné údery biča, ale vo svojej duši ich znášam s radosťou úctivej bázne pred ním.“ Tá bola u neho prepojená s láskou podľa prikázaní. Slávnou smrťou tak zanechal príklad obdivuhodnej cnosti.
Eleazarov príklad vedie k predsavzatiu „byť vždy tým, kým som sa rozhodol byť“ – i navonok, v očiach druhých a nerobiť pokrytecký dojem vo svoj prospech.
