krstným menom Katarína
Svätá
Sviatok: 18. február
* 18. január 1847 Bienno, Brescia, Taliansko
† 18. február 1903 Bergamo, Taliansko
Význam mena: silná ako oštep (zast. nem.)
Sv. Gertrúda Comensoli
Sv. Gertrúda Comensoli sa narodila v Bienne vo Val Camonica v Brescii 18. januára 1847 ako piata z desiatich detí. V ten istý deň ju jej rodičia Carlo a Anna Maria dali pokrstiť menom Katarína. Katarína prežila radostné a nevinné detstvo. Boh jej vložil do srdca túžbu byť s Ním. Katarína sa často modlila a meditovala. Keď sa jej pýtali, čo robí, odpovedala: „Rozmýšľam.“ Keď mala sedem rokov, dala si na seba mamin čierny šál a išla do blízkeho kostola Panny Márie. Tam potajomky pristúpila prvýkrát k sv. prijímaniu. Pocítila nevýslovné šťastie a veľkú lásku k Ježišovi. Od tej doby zvážnela, začala ešte viac meditovať a veľakrát rozmýšľala o tajomstve Eucharistie. V roku 1862 sa rozhodla vstúpiť do konventu Sestier Lásky, ktorý založila sv. Bartolomea Capitanio. Všetci si mysleli, že dosiahla svoj ideál a stane sa príkladnou rehoľnou sestrou, no Prozreteľnosť chcela inak. Počas svojho postulátu vážne ochorela a z Inštitútu ju museli prepustiť. Keď vyzdravela, zamestnala sa ako slúžka v domácnosti. Počas Vianoc v roku 1876 si obnovila svoje zasvätenie Ježišovi a napísala si veľmi prísne pravidlá, podľa ktorých chcela ďalej žiť.
V roku 1878 na sviatok Božieho Tela s dovolením svojho spovedníka urobila sľub čistoty. Tak, aby nezanedbala svoje povinnosti ako slúžka v domácnosti, rozhodla sa venovať deťom v Bergame – učiť ich slušnému správaniu, no zároveň aj kresťanským hodnotám. Popritom neprestávala vo vytrvalej modlitbe, umŕtvovaní, intenzívnom duchovnom živote a činorodej láske. Po smrti svojich rodičov sa rozhodla uskutočniť svoj Eucharistický ideál. Po rozhovore s biskupom Bergama Mons. Speranzom sa uistila, že je to Božia vôľa. V roku 1880 sa dostala na audienciu k pápežovi Levovi XIII. Povedala mu o svojich plánoch založiť rehoľný inštitút, ktorý by sa venoval adorácii Eucharistie. Jej sen sa naplnil 15. decembra roku 1882, keď s podporou biskupa a svojho spovedníka spolu s dvoma spoločníčkami začali písať dejiny novej Kongregácie prvou hodinou adorácie. V roku 1884 si Katarína zvolila rehoľné meno Gertrúda od Najsvätejšej Eucharistie. No spočiatku sa im ťažko začínalo. Nástupca biskupa Speranzu Mons. Camillo Gundani im neprial, a tak sestry odišli do Lodi, kde ich biskup Mons. Rota privítal a venoval im dom, ktorý sa stal ich materským domom. V roku 1891 im vystavil dekrét, ktorým ich uznal ako rehoľný inštitút. Sestry sa venovali nepretržitej verejnej adorácii Eucharistie. Okrem toho žili život modlitby, obety, sebazáporu, poslušnosti a lásky k chudobným.
Gertrúda zomrela 18. Februára 1903. Ľudia ju hneď po smrti považovali za svätú. Jej pozostatky sú uložené v materskom dome Inštitútu v kaplnke vedľa Kostola poklony. Za blahoslavenú bola vyhlásená v roku 1989 pápežom Jánom Pavlom II. Za svätú ju vyhlásil pápež Benedikt XVI. 26. apríla 2009.
