Svätý
Sviatok: 16. marec
* okolo 970 Worms, Porýnie-Falcko, Nemecko
† 16. marec 1021 opátstvo Deutz pri Kolíne
Význam mena: vynikajúci bojovník (nem.)
Atribút: biskupská berla
Vzýva sa pri prosbách o dážď
Sv. Heribert sa narodil okolo roku 970. Pochádzal zo šľachtického rodu, z ktorého boli viacerí vysokopostavení ľudia v štáte, vojsku, ale aj v Cirkvi. Jeho otec sa volal Hugo. Heribert bol veľmi nadaným, študoval v katedrálnej škole v meste Worms a potom v prísnom kláštore v Gorze pri meste Metz na území dnešného Francúzska. Keď mal dvadsaťpäť rokov (r. 995), bol vysvätený za kňaza. Zároveň bol (od r. 994) kancelárom Ota III., na starosti mal taliansku agendu, od roku 998 aj iné veci. Oto mal vtedy len štrnásť rokov, namiesto neho vládla jeho matka Teofana. Štyri roky po kňazskej vysviacke bol Heribert menovaný za arcibiskupa v meste Kolín. Vtedy bol práve v Ríme spolu s cisárom, ktorý už začal vládnuť s plnou mocou v Ríme, ako ostatní jeho predchodcovia. Za biskupa bol vysvätený v Kolíne v roku 999. Tri roky po vysviacke bol znova v Ríme pri cisárovi Otovi. Odtiaľ však museli utekať, keďže v Ríme nastala vzbura. Oto počas cesty ochorel pravdepodobne na maláriu a na polceste medzi Rímom a Viterbom zomrel. Heribert s vojskom pokračovali aj s Otovým mŕtvym telom ďalej. V meste Aquisgrane ho však zadržali na príkaz bavorského panovníka Henricha II., ktorý sa stal neskôr cisárom. Keď sa však Heribert vzdal funkcií v štáte, pustili ho a on sa mohol naplno venovať svojmu biskupstvu v Kolíne. Zaujímal sa o chudobných a o každého človeka, ktorý potreboval pomoc. Vizitoval diecézu a zaujímal sa o život vo farnostiach. Nemáme zmienku o tom, aký bol rečník, nezachoval sa ani žiadny jeho spis. Zo štátnika sa však stal človek, ktorý žil jednoduchým životom, miloval ľudí a bol priateľom a otcom pre všetkých. Keď raz prišiel výdatný dážď po veľkom suchu, ktoré bolo príčinou hladu, všetci v Kolíne hovorili, že boli zachránení vďaka modlitbám svojho biskupa.
Heribert zomrel v roku 1020 alebo 1021 v kláštornom kostole, ktorý sám založil neďaleko Kolína v Deutz. Oficiálne ani nebol vyhlásený za svätého, úcta k nemu sa spontánne vyvinula počas stáročí. Rímske martyrológium ho zaraďuje medzi svätých, ktorí povzbudzovali kňazov i Boží ľud vlastným životom podľa čností, ktoré sami hlásali.
