Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 7. apríl

* 30. apríl 1651 Reims (Remeš), Francúzsko
† 7. apríl 1719 St-Yon, Rouen, Francúzsko

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Patrón učiteľov

Pierre Léger: Sv. Ján de la Salle

Pierre Léger: Sv. Ján de la Salle

Sv. Ján Krstiteľ de la Salle sa narodil 30. apríla 1651 v Remeši vo významnej šľachtickej rodine. Rodičia si dali veľmi záležať na tom, aby všetkým svojim desiatim deťom dali dobrú náboženskú výchovu. Ján bol najstarší. Traja bratia sa stali kňazmi a jedna sestra vstúpila do kláštora. Ján už ako jedenásťročný – podľa vtedajšieho zvyku – prijal tonzúru, a tak sa stal klerikom. Ani nie šestnásťročný sa stal kanonikom remešskej katedrály, čo bolo významné a výnosné miesto. No Jána to nepokazilo. Nedal sa zviesť k ľahtikárskemu a pohodlnému životu. Pokračoval vo svojich štúdiách. V roku 1669 sa stal doktorom filozofie. V roku 1670 vstúpil do kňazského seminára sv. Sulpícia v Paríži. V roku 1672 mu umreli obaja rodičia. Ján sa stal hlavou rodiny. Vrátil sa zo seminára domov a staral so o svojich mladších súrodencov. V tejto situácii začal rozmýšľať, či je naozaj povolaný stať sa kňazom. Príbuzní sa ho snažili odhovoriť od kňazstva. Váhal. Vykonal si osemdňové duchovné cvičenia. Na nich sa utvrdil v presvedčení, že Boh ho volá do kňazstva. Potom už nezakolísal a pokračoval vo svojej vytýčenej dráhe. Začal sa umŕtvovať, postil sa a skracoval si spánok. Pokračoval v štúdiách v Remeši. Za kňaza bol vysvätený na Bielu sobotu v roku 1678.

V tých časoch bola núdza o dobré a bezplatné školy. Európa bola zničená vojnami, ktoré zúrili v 16. a 17. storočí. Kláštory, školy a farnosti boli zničené. Veľa detí a mládeže nedostávalo ani základné vzdelanie, boli opustení, na ulici. Ján to so žiaľom pozoroval. Rozhodol sa pre nich založiť školy. V meste Rouene žila istá jeho príbuzná, bohatá pani Mailleferová, ktorá viedla svetácky život. Po čase sa však obrátila a začala podporovať dievčenskú školu, ktorú založil a viedol kanonik Mikuláš Roland. Pani Mailleferová však chcela, aby aj chlapci mali možnosť vzdelávania. Ján dostal od nej odporúčanie a podporu, aby mohol v Remeši založiť takisto bezplatnú školu pre chlapcov. Po prekonaní ťažkostí sa to aj podarilo. Ján s pomocou iných založil školu, ktorá bola financovaná z jeho peňazí, ktoré mal ako kanonik alebo ktoré mu zostali z dedičstva. Celý čas však rozmýšľal, čo robiť, aby škola fungovala ešte lepšie, aby učitelia neučili len z povinnosti, ale hlavne aby vydávali svedectvo duchovného života. Nakoniec sa rozhodol. V roku 1683 sa vzdal kanonického miesta a príjmov, ktoré z toho plynuli. O rok nato sa vzdal aj svojho dedičstva. Sám zostal žiť v chudobe a jedine z almužny napriek tomu, že ho od toho odhovárali kňazi i arcibiskup. Ján však hovoril: „Ako môžem odporúčať chudobu, keď sám nebudem chudobný?“ Čoskoro sa k nemu pridalo niekoľko mladíkov a tiež začali bezplatne vyučovať a vychovávať chlapcov. Stále to však bolo len svetské združenie. Ján sa po dlhých modlitbách a uvažovaní napísať duchovné pravidlá, aby mohlo vzniknúť duchovné spoločenstvo. Rozhodol sa, že všetci, čo budú patriť do rehole, nebudú kňazi, ale bratia. Logické bolo, že aj predstavení budú iba bratia. Sám teda sa z miesta predstaveného rehole vylúčil. Až na naliehanie svojich bratov prevzal vedenie novej spoločnosti. Tak vznikla rehoľa Bratia kresťanských škôl, ľudovo „školskí bratia“. Ich hlavným cieľom bolo bojovať proti nevedomosti. Mnohí farári, najmä vidiecki, prosili Jána, aby im poslal školských bratov, ktorí by boli ochotní zdarma vyučovať deti. Ján kvôli tomu v roku 1685 zriadil v Remeši prvý učiteľský seminár, kde sa vzdelávali budúci vidiecki učitelia. O rok neskôr otvoril podobný seminár v Paríži. V oboch sa vyučovalo zdarma. Obyčajne tam bolo okolo tridsať žiakov, ktorí sa potom rozišli po dedinách a tam učili. Ján sám mal nad týmito ústavmi patronát.

Popritom Ján viedol stále prísny život. Postil sa, veľa času strávil v modlitbe, bičoval sa, pod kňazským rúchom nosieval kajúcnický pás. Popritom však bol radostnej mysle, bez toho, aby upozorňoval na svoje čnosti. Všetko chcel robiť na česť a slávu Božiu. Jeho školy sa rozšírili aj inde. Napriek hanobeniam a prenasledovaniam, ktorých sa mu ušlo za jeho činnosť, založil aj prvú priemyselnú školu v Európe. Žiaci sa tam učili meračstvu, staviteľstvu, kresleniu a účtovníctvu. Proti tomu boli najmä svetskí učitelia, ktorí sa báli, že prídu o zamestnanie. V Paríži dokonca parlament zakázal Jánovi vyučovať. Povolili mu učiť len tých, ktorých chudoba bola nepopierateľná. Koncom 17. storočia mali školskí bratia šestnásť škôl s vyše tisícpäťsto deťmi.

Keď Ján videl, že rehoľa je už dostatočne zabehnutá, požiadal bratov, aby si zvolili nového generálneho predstaveného. Po dlhšom vzpieraní bratia súhlasili. V roku 1717 zvolili na túto funkciu Františka Barthélemyho. Ján sa usadil v Rouene, tam žil v modlitbe a skromnosti. Neprestal v pomáhaní biednym. Jeho zdravotný stav sa medzitým zhoršoval. Pred Veľkou nocou v roku 1719 prijal pomazanie chorých. Zomrel na Veľký piatok ráno, 7. apríla 1719 v Saint-Yon pri Rouene. Za svätého bol vyhlásený v roku 1900 pápežom Levom XIII.

Ján de la Salle si získal obrovské zásluhy na poli škôl a vzdelávania. Je zakladateľom ľudovej školy; ako prvý urobil národný jazyk základom vyučovania (namiesto dovtedajšej latinčiny), prvý založil priemyselnú školu a takisto ako prvý založil ústav pre učiteľov. Školy sprístupnil pre široké vrstvy ľudu. Jeho rehoľa dodnes pokračuje v tejto činnosti. Ján napísal aj niekoľko spisov, ako Návod na správu školy, O povinnostiach bratov, Povinnosti kresťana, Rozjímania a iné.