Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 23. december

* 23. jún 1390 Malec, Kęty, Poľsko
† 24. december 1473 Krakov, Poľsko

Význam mena: Boh je milostivý (hebr.)

Patrón Poľska, seminaristov a študentov teológie

Sv. Ján Kentský

Sv. Ján Kentský

Sv. Ján Kentský sa narodil 23. júna 1390 v osade Malec pri mestečku Kęty západne od Krakova. Jeho rodičia sa volali Stanislav Waciega a Anna. Od malička ho viedli k nábožnému životu, skromnosti a láske. Základné vzdelanie dostal doma. V roku 1413 sa zapísal na univerzitu v Krakove, ktorú krátko predtým založili. Po dvoch rokoch dosiahol hodnosť bakalára. V roku 1416 bol vysvätený za kňaza. V štúdiách pokračoval a v roku 1418 dosiahol doktorát z filozofie. Od roku 1421 účinkoval ako riaditeľ kláštornej školy sv. Hrobu v Miechowe. V roku 1429 sa vrátil do Krakova a začal vyučovať na fakulte filozofie. Ďalej aj študoval teológiu, z ktorej v roku 1443 dosiahol doktorát. Ďalej pôsobil ako profesor teológie na krakovskej univerzite. Sám sa riadil výrokom sv. Augustína: „Život je dôležitejší ako učenosť, lebo dobrý život je aj bez učenosti príjemný Bohu, ale naopak, učenosť bez primeraného života je nedostačujúca.“ Žil skromne a nábožne.

V roku 1439 ho zvolili za kanonika. Popritom sa stal aj farárom v Olkuszi pri Krakove. Po niekoľkých mesiacoch však prosil biskupa, aby ho tohto bremena zbavil. Biskup mu dovolil vrátiť sa späť na univerzitu. Tam potom účinkoval až do smrti. Popri svojich povinnostiach Ján horlivo bránil učenie Cirkvi proti husitským bludárom, ktorí vtedy vnikali aj do Poľska. Celé noci strávil v modlitbách. Svoje telo krotil bičovaním, prísnym pôstom a nočným bdením. Spával krátko, na holej podlahe. Prikrýval sa len v mrazoch. Nejedol mäso a nepil víno. Takmer celé svoje príjmy rozdal ako almužnu. Bol veľmi milosrdný a súcitný.

Rozjímanie nad Kristovým utrpením ho pohlo k tomu, že sa rozhodol vykonať pešiu púť do Svätej zeme. Po tejto púti vykonal púť aj do Ríma, ktorú potom ešte trikrát zopakoval. Raz ho v Taliansku prepadli zbojníci. Okradli ho a pýtali sa, či ešte nejaké peniaze má. Povedal, že nie. O chvíľu si však spomenul, že predsa len má vo vrchných šatách zašité nejaké dukáty. Zavolal na zbojníkov a dával im tieto peniaze so slovami: „Nechcem vás oklamať, vezmite si aj tieto peniaze, ktoré som mal zašité v plášti a zabudol som na ne!“ Zbojníci užasli, všetko mu vrátili a prosili ho, aby sa za nich pomodlil a aby im dal požehnanie, lebo chcú začať nový život.

Keď mal Ján osemdesiattri rokov, ochorel. Cítil, že jeho čas sa blíži. Rozdal všetko, čo mal a chystal sa na smrť. Zbožne prijal sviatosti zomierajúcich a 24. decembra odovzdal svoju dušu Bohu. Jeho telesné pozostatky slávnostne pochovali v univerzitnom chráme sv. Anny v Krakove. Pri jeho hrob esa stalo mnoho zázrakov. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Inocent XI. v roku 1689 a za svätého pápež Klement XIII. v roku 1767.