Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätá

Sviatok: 31. máj

* 9. apríl 1458 Camerino, Taliansko
† 31. máj 1524 tamtiež

Obraz sv. Kamily Battisty

Obraz sv. Kamily Battisty

Kamila bola dcérou princa Júlia Cézara z Varano, pána Camerina, veľkého obhajovateľa umenia, zručného bojovníka, správneho diplomata, človeka štedrého voči biednym, pomstivého voči nepriateľom a tiež oddaného sentimentálnym dobrodružstvám. Princ sa vo veku dvadsať rokov oženil s devätnásťročnou Janou (Giovannou), dcérou Sismonda Malatestu z Rimini, s ktorou mal tri deti, ale ako sme už spomenuli, mal aj milenecké vzťahy a ďalších päť nemanželských detí, ktoré boli napokon vychovávané na dvore spolu s tromi manželskými. Zo vzťahu so šľachtičnou Čekinou od Majstra Jakuba (Cecchina di Maestro Giacomo) sa narodila Kamila, 9. apríla 1458, ako prvorodená zo všetkých jeho detí. Vyrastala na otcovskom dvore a tam dostala aj patričné vzdelanie. Podobala sa otcovi najmä svojím bojovným duchom, a mnoho času venovala radostiam mladosti, medzi ktoré patrili hudba, tanec, spev a rôzne šantivé výstrelky, ako to sama spomína vo svojej autobiografii. Ešte ako dieťa po vypočutí kázne františkána Dominika z Leonessa zložila sľub,že „odovzdá“ každý piatok jednu slzu Trpiacemu Kristovi. Tento sľub nikdy nebol v konfrontácii s jej radostným životom, avšak, ak sa jej v piatok nepodarilo splniť ho, častokrát ju to mrzelo celý nasledujúci týždeň. Časom, vekom, a aj čítaním mnohých kníh sa v dodržiavaní sľubu stala veľmi dôslednou, aj napriek ironickým poznámkam mnohých.

Ako devätnásťročná sa zamýšľala nad zasväteným životom a v jej vnútri sa odohrával boj, keďže ju priťahoval aj pôžitkársky a svetácky spôsob života. Napokon však zvíťazilo rozhodnutie pre kláštor. Stretla sa s mnohými problémami, ktoré jej pripravil otec. Tvrdohlavo však odolávala. Ochorela na sedem mesiacov, stále však neprijímala vôľu obmedzujúceho otca. Takto uplynuli dva roky, počas ktorých mala zjavenia, nadobudla duchovnú zrelosť a viacej zintenzívnila svoj duchovný vzťah s Kristom; napokon jej otec povolil, a tak 14. novembra 1481, si Kamila mohla obliecť františkánsky habit v kláštore sv. Kláry z Urbino, a prijala meno sestra Battista. Jej otec si napriek svojej počiatočnej nevôli nezatvrdil svoje srdce a krátko na to kúpil kláštor neďaleko Camerino, ktorý daroval františkánskym autoritám, aby tam mohli zriadiť kláštor pre klarisky. Sestra Battista bola jednou zo sestier, ktoré žili v tomto kláštore a 4. januára 1484, za veľkej snehovej metelice, sa tam v sprievode mnohých veriacich presťahovala.

Nasledovali roky veľkého mysticizmu. Utrpenie Krista sa stávalo stále viac a viac hlavným bodom jej života, špeciálne bolesti Jeho božsko-ľudského Srdca, jeho vnútorné mystické bolesti a myšlienky. Všetko spísala v knižočke „Duševné bolesti Ježiša počas jeho mučenia“, ktorá sa neskôr stala sprievodcom meditácií mnohých veľkých svätcov.

Roku 1502 Cézar Borgia, nazývaný vojvoda Valentín, sa pokúsil zjednotiť pápežský štát a rozšíriť moc pápeža Alexandra VI., svojho otca. Nabádal k tomu lokálne panstvá, ktoré sa však nechceli dobrovoľne podvoliť. Ani Battistin otec sa nechcel podriadiť. Sestra Battista, spolu so spolusestrou tiež šľachtického rodu, museli utiecť najprv do Fermo a neskôr do Neapolského kráľovstva, do mestečka Atri, kde sa k nim dostali správy o tom, ako Cézar Borgia dal uškrtiť jej otca v Pergola a o deň neskôr jeho bratov, Hanibala, Pirra a Venanzia. Po skončení sporov o moc v Borgia sa sestra Battista vrátila do Camerina, kde bolo obnovené varanské panstvo mladým bratom Jánom Máriom (Giovanni Maria), a tu zostala až do svojej smrti ako predstavená, s vnútornou snahou sa vždy viac a viac primknúť k Bohu a zjednotiť s ním. Stala sa dôležitou osobou pre mnohé cirkevné i svetské autority, ako aj laikov. Zomrela 31. mája 1524, pohreb sa uskutočnil na nádvorí otcovského paláca. Za svätú ju vyhlásil pápež Benedikt XVI. dňa 17. októbra 2010 na Námestí sv. Petra v Ríme.