Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätá

Sviatok: 15. september

* 1447 Janov, Taliansko
† 15. september 1510 Janov, Taliansko

sv Katarína Fieschi (2)

sv. Katarína Janovská Fieschi

Pochádzala z talianskej šľachtickej rodiny. Ako trinásťročná túžila po rehoľnom živote, ale ako šestnásťročná sa na základe rozhodnutia rodičov vydala. Po neradostných začiatkoch s patríciom Adornom, pritiahnutá mystickými zážitkami, dosiahla aj zmeny jeho života. V Janovskej nemocnici Pammatone potom slúžila chorým. Heroickosť Kataríninej lásky vynikla hlavne pri morovej epidémii. Zomrela vo veku šesťdesiattri rokov.

Som tu pre druhých

Katarína Fieschi sa narodila v roku 1447 v Janove, v Taliansku. Jej otec Jakub Fieschi bol v Neapole kráľovským námestníkom alebo miestokráľom. Zo vznešeného rodu de Negri pochádzala aj jej matka Františka. Katarína sa im narodila ako štvrté dieťa. Od detstva bola súcitná a so záujmom o utrpenie Pána Ježiša a Jeho obeť na zmierenie za hriechy ľudstva, rástla jej zbožnosť. Ako trinásťročná chcela nasledovať svoju sestru Limbaniu do kláštora, ale nedostala povolenie.

S odovzdanosťou do Božej vôle ubehli tri roky a rodičia, zrejme s politickým zámerom, ju prinútili vziať si za manžela mladého Juliána Adorna. Týmto sobášom začalo pre Katarínu ťažké a chmúrne obdobie. Manžel bol voči nej tvrdý a namiesto života napĺňaného láskou, hľadal rozptýlenie a užíval si život inde. Po päťročnom trápení si Katarína ako 21 ročná uvedomila, že je ešte mladá, s dostatkom pôvabu a prijala dámske rady, aby sa zapojila do víru spoločenského života. Začala chodiť na slávnosti a hýrivé zábavy, ale nezabúdala pritom na Boha.

Po ďalších piatich rokoch vo svetských radovánkach nenachádzala radosť a zmocnila sa jej zádumčivá beznádej. Plná ľútosti preto vstúpila do chrámu sv. Benedikta a prosila ho o príhovor u Boha. V ďalšom marcovom dni v roku 1473 navštívila v kláštore svoju sestru a na jej radu tam pokľakla do spovedelnice, aby Pánovi predložila svoj život.

Zaliala ju ľútosť a s odporom k doterajšiemu štýlu života si jej srdce osvojilo rozhodnutie: „Už viac žiadny hriech!“ Po návrate rozjímala o bolestnom umučení Spasiteľa a v mystickom zážitku vnímala Kristovu krv, ktorá ju zaplavovala, aj Jeho slová: „Táto krv bola vyliata z lásky k tebe, na zahladenie tvojich hriechov.“

Katarínino obrátenie pri životnej spovedi čoskoro prinieslo dobré ovocie. Manželove príkoria začala prijímať s trpezlivosťou a vrúcne sa za neho modlila. Julián sa začal mierniť a po čase sa zmenil. Katarína si ukladala prísne pokánie a láskou priľnula ku Kristovi. Pri päte kríža jej Spasiteľ ukázal svoje Srdce, ktoré vnímala ako naplnené ohňom a prijala jeho pobozkanie. Potom mohla povedať: „Nežijem už ja, ale vo mne žije Ježiš.“ Denne sa zúčastňovala svätej omše a prijímala Eucharistiu, aj keď časté sväté prijímanie nebolo v tej dobe zvykom. V advente a v pôstnej dobe žila len z Eucharistie, údajne počas 23 rokov.

S veľkou pokorou a láskou preukazovala v miestnej nemocnici službu chudobným chorým a vzbudzovala v nich dôveru a trpezlivosť. S modlitbou za nich im svojim životom ukazovala na Krista a stávala sa pre nich učiteľkou duchovného života. V roku 1489 bola zvolená za predstavenú nemocnice.

V rokoch 1497 a 1505, keď v Janove vyčíňala morová epidémia, Katarína znásobila svoje skutky lásky. Ako premohla odpor k morovej nákaze rozpráva príbeh, v ktorom pri obsluhe chudobnej ženy, ktorá už nedokázala vysloviť meno Ježiš, rozviazala jej ústa bozkom s týmto svätým menom. Sama bola potom nakazená morom, z ktorého sa Božou milosťou uzdravila a znovu sa potom zapojila do služby druhým.

Posledné roky života prežívala v bolestnej chorobe, s ktorou si lekári nevedeli dať rady. Jej tvár však častejšie žiarila nebeským pokojom.

Jej pohreb sa uskutočnil v nemocničnom kostole. Telesné pozostatky Kataríny boli po osemnástich mesiacoch vyzdvihnuté a nebol na nich vidieť žiadny rozklad. K potvrdeniu kultu došlo 6. apríla 1675 pápežom Klementom X. a za svätú ju vyhlásil 16. mája 1737 pápež Klement XII.

Katarína zanechala dva spisy. Do Duchovných dialógov spísala svoje zážitky – obrátenie a dni „v očisťujúcom ohni božskej lásky.“ Druhý, s názvom „Traktár o očistci“ Trattato del Purgatorio., jej získal prezívku „učiteľka očistca“. Opísala v ňom videnie očistcového ohňa, ktorý očisťuje dušu od ľahkého hriechu a od trestov za neodčinené hriechy na svete. Toto prirovnala ku spôsobu čistenia zlata ohňom. Duše sú pritom zaplavené Božou láskou, živené nádejou a trpia túžbou po videní Boha a prežívaní radosti dokonalej lásky, ktorej zdrojom je len On. Očistec je prirovnaný ku strašnej noci, ktorá sa zmení na šťastný deň. Preto sú pre duše potrebné modlitby, hlavne obetovanie svätej omše za ne.

Bože, Ty si povolal svätú Katarínu Janovskú k životu naplnenému skutkami milosrdenstva; prosíme Ťa: nauč aj nás poznávať Tvoju vôľu, aby sme tak ako ona žili príkladným kresťanským životom. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, pretože On s Tebou, v jednote s Duchom Svätým, žije a kraľuje na veky vekov. Amen. (na základe záverečnej modlitby breviára)