Svätý
Sviatok: 27. júl
* okolo 835 Slovensko
† 17. (?) júl 916 Ochrid, Macedónsko
Význam mena: zhovievavý, štedrý, srdečný (z lat.)
sv. Kliment Slovenský
Biskup Kliment Slovenský bol veľkou osobnosťou duchovnej i svetskej kultúry Slovanov. Patril medzi najbližších spolupracovníkov svätých Cyrila a Metoda a bol jedným z pilierov ich misijného pôsobenia. Preto sa radí ku sv. Sedmopočetníkom – družine Cyrila a Metoda s ich žiakmi. V dobových správach sú zaznamenaní najvýznamnejší z nich: sv. Gorazd, Kliment, Naum, Angelár, Sáva. Už na konci 10. stor. sa v kalendáriu Assemanovho evanjeliára v deň 27. júla uvádza „biskup Kliment“ ako svätec. Pramene osobitne vyzdvihujú Klimentovu vzdelanosť hovoriac, že bol „muž veľmi učený“. No dnešným jazykom možno o ňom povedať, že bol teológ, literát, poeta, prekladateľ, pedagóg a venoval sa tiež sociálnej činnosti. Bol prvým biskupom staroslovenskej liturgie u južných Slovanov. Nazýva sa aj Kliment Ochridský. Prímenie Ochridský získal až neskôr, keďže v Ochride sú uložené jeho ostatky a tiež vďaka tomu, že tu založil významnú hlaholskú školu. Vo svojich dielach Kliment sám seba označil za člena „slovenského národa“, ku ktorému prišli Konštantín Filozof a Metod. Pôvodom bol teda Sloven – Slovák, no jeho staroslovenské meno nepoznáme. Meno Kliment v byzantsko-slovanskej forme, ktoré dostal podľa mučeníka Klementa, rímskeho pápeža z 1. storočia, je jeho mníšskym menom. Ostatky pápeža Klementa k nám priniesli solúnski bratia a zanechali ich v mnohých chrámoch našej krajiny. Kostoly zasvätené pápežovi Klementovi – mučeníkovi alebo stopy po nich môžeme ešte dnes, po vyše 1100 rokoch, nájsť na území Slovenska a niekdajšej slovenskej Panónie (dnes Maďarska). Aj pápež Hadrián II. dosvedčuje, že Filozof svoju učiteľskú prácu u moravských Slovenov začal s „Božou milosťou a na orodovanie sv. Klementa“ mučeníka. Preto pápeža Klementa možno považovať za patróna byzantskej misie u Slovákov. Zdroj informácií o Klimentovi nachádzame najmä v prameni Život Klimenta (Bulharská legenda) a Krátky Život Klimenta (Ochridská legenda). Na konci 11. stor. Grék Teofylakt (1078-1108), arcibiskup v Ochride, prepracoval staroslovenský Život Klimentov, zaznamenaný jedným z priamych Klimentových učeníkov v roku 916, ktorý sa však nezachoval. Tento pôvodný staroslovenský prameň Teofylakt prepísal do gréčtiny a doplnil, čím vznikol obšírny spis známy tiež ako Bulharská legenda (BL). Ochridská legenda (OL), napísaná v gréckom jazyku, pochádza z 13. stor. od ochridského arcibiskupa Chomatiana a je skráteným prepracovaním Teofylaktovej legendy.
ŽIVOT KLIMENTA SLOVENSKÉHO
Ochridská legenda uvádza, že Kliment bol od útleho veku vychovaný podľa Božieho zákona. Patril do vládnucej spoločenskej vrstvy podobne ako Naum, o ktorom sa spomína, že bol „brat tohto blahoslaveného Klimenta, jeho druh a spolutrpiteľ, s ktorým pretrpel mnohé biedy a strasti od heretikov“. Z kontextu však nie je zrejmé, či Naum bol jeho pokrvný alebo rehoľný brat. Pramene uvádzajú, že Kliment ako prvý, spolu s Gorazdom, Naumom a Angelárom, naučil sa Svätému písmu preloženému do staroslovenského jazyka Cyrilom a Metodom. Bol medzi učeníkmi, ktorých v Ríme roku 868 vysvätili za kňazov a diakonov a tu v Ríme roku 869 napísal Život Konštantína a Pochvalné slovo Cyrilovi, čím sa hneď od počiatku zaradil medzi významných autorov. Ako popredný vzdelanec sa stal spolupracovníkom solúnskych bratov pri vzdelávaní vlastného národa. V Živote Klimentovom sa o nich píše: „Čo sa týka tých, čo zaujímali hodnosť učiteľov, ako tento Gorazd a tak isto aj kňaz Kliment, muž veľmi učený, a Laurentius i Naum i Angelár…“ (BL XII. 35.) Titul „učiteľ“ prislúchal len niektorým kňazom a biskupom a mohol by byť adekvátny dnešnému titulu doktor (magister). Iné historické správy uvádzajú, že Gorazd, Kliment, Naum a Sáva „venovali mnoho práce slovenským knihám“. Kliment s titulom učiteľa pôsobil v prvej slovenskej akadémii, ktorú v sídle Rastislava na Devíne založil Konštantín Filozof v r. 864. Stál pri zrode samostatnej slovenskej Cirkvi, a tým i slovenskej štátnosti. Ako druhý po Gorazdovi patril k najbližším spolupracovníkom arcibiskupa Metoda, ktorý sa mu stal vzorom pre jeho neskoršiu misijnú prácu. Po Metodovej smrti sa po boku jeho nástupcu arcibiskupa Gorazda zúčastnil na obrane cyrilo-metodského diela proti franskému biskupovi Vichingovi a jeho spoločníkom. Vichingovi sa podarilo klamstvom u pápeža Štefana V. dosiahnuť zákaz liturgie v slovenskom jazyku. Avšak vo svojom liste „Svätoplukovi, kráľovi Slovenov“ z roku 885 pápež Štefan podmienil svoje rozhodnutie pravdivosťou faktov: „veľmi sme sa čudovali, ale ak je to skutočne tak, ako sme počuli …omše v jazyku Slovenov …zakazujeme.13 Odbojných a neposlušných …ustanovujeme ako rozsievačov z lona cirkvi vylúčiť …a z vášho územia ďaleko vylúčiť.“ Keď podvodom a intrigami získali napokon Frankovia úplnú moc aj od samotného Svätopluka, zlikvidovali Devínsku akadémiu a zničili všetky staroslovenské hlaholské písomnosti. V zime 885 – 886 rozpútali kruté prenasledovanie stúpencov slovenskej liturgie, ktorých Metod zanechal vo svojej arcidiecéze. Podľa prameňov: „Neľudsky ich mučili, niektorým rozkrádali príbytky, spájajúc ziskuchtivosť s bezbožnosťou, iných nahých vláčili po tŕní a pritom ľudí starých, ba i takých, ktorí prekročili Dávidov vek. A ktorí z kňazov a diakonov boli mladší, tých predávali Židom… A nebolo ich nijako málo, napočítalo sa ich 200 služobníkov oltára.“ Mladších predali na trh otrokov do Benátok a tých najvýznamnejších uväznili a mučili. Patril medzi nich aj Kliment. Vo februári 886, v čase krutých zím, ich nemeckí vojaci vyvliekli nahých von z mesta Devína na rôzne miesta pri Dunaji a odsúdili ich na vyhnanie z vlasti: „Vojaci, ľudia suroví, lebo to boli Nemci majúci hrubosť od prírody, zväčšiac ju ešte aj podľa príkazu, vezmúc svätých, vyvádzajú ich z mesta a zoblečúc vliekli ich nahých. Takto im títo naraz zapríčinili dvojaké zlo: hanbu a utrpenie od mrazivého vetra, ktorý ustavične duje v podunajskom kraji. Ba aj meče im prikladali na šije, ako by ich zamýšľali zaklať, aj kopije im prikladali k bokom, ako by sa chystali ich prepichnúť, aby títo umierali smrťou nie iba jednorazovou, ale toľko ráz, koľkoráz ju očakávali. Aj toto vojakom prikázali nepriatelia. Keď už boli ďaleko od mesta, vojaci, čo ich viedli, nechali ich a vybrali sa nazad do mesta.“ (BL XIII. 41.) Ak si chceli zachrániť holé životy, museli sa dostať čo najskôr mimo Svätoplukovej ríše, ktorá v tom čase siahala na juhu až po Sriemsku Mitrovicu. Preto prameň spomína, že hoci boli vyvedení z mesta pri Dunaji, ich cesta „viedla k Dunaju“ – „boli by sa sklamali, keby neboli ukrývali svoju cestu. Preto sa aj snažili ukrývať pred všetkými očami, trpiac núdzu v pokrme a odeve, zakusujúc všelijaké pohromy. …Kliment, vezmúc so sebou Nauma a Angelára, dal sa na cestu vedúcu k Dunaju.“ Bola to asi 500 kilometrová trasa naprieč Panóniou od stredného k dolnému toku Dunaja (pozri obr.). Frankovia zrejme predpokladali, že ich vyhladované a zmučené telá nevydržia mráz a zimu a pri úteku všetci zahynú. Tak by sa ich nadobro zbavili a ich ruky by ostali „čisté“, veď ich „iba vyhnali“, tak ako to pod ich nátlakom „prikázal pápež“. Vyhnanie kňazov z krajiny nebolo v tom čase nič výnimočné. Bulharský chán Boris vyhnal v r. 865 zo svojej krajiny najprv grécke duchovenstvo a obrátil sa do Ríma k pápežovi Mikulášovi so žiadosťou o zriadenie bulharského patriarchátu. No potom opäť v r. 870 vyhnal aj latinských kňazov a nakoniec všetky biskupské stolce boli obsadené gréckymi duchovnými. Aj v Živote Metodovom sa spomína: „Stalo sa vtedy, že Moravania vyhnali všetkých nemeckých kňazov, ktorí žili u nich, lebo spoznali, že im neprajú, ale robia proti nim nástrahy.“ No v prípade vyhnania slovenských kňazov a biskupov v roku 886 mohlo ísť skôr o pogrom, pretože v Službe Metodovi od Konštantína Preslavského, Metodovho žiaka a priameho účastníka udalostí, sa spomína, že došlo aj k rozohnaniu ľudu, nie iba duchovných: „Teba, Metod, slávny svätec, prosíme, stádo (ľud) svoje rozohnané bludármi (franskými trojjazyčníkmi) zachovaj… Metoda všetci ľudia ospevujeme a s láskou velebíme ako veľkého pastiera Slovenov.“ Z ďalšieho kontextu je zrejmé, že tento rozohnaný ľud sa uchýlil do Bulharska. (viac v kapitole „Slovenská enkláva v Macedónsku“)
SLOVENSKÍ UČENÍCI V BULHARSKU
Po strastiplnej ceste Panóniou sa Kliment spolu s Naumom a Angelárom dostali do Bulharska. Tu skutočne jeden z nich, Angelár, krátko po príchode zomrel, zrejme na následky fyzického vyčerpania. Kliment a jeho najbližší súputník a brat Naum, boli spočiatku v hlavnom sídle bulharského kniežaťa Borisa v Pliske, kde založili hlaholskú školu. Keďže boli vyhnaní z vlasti „nahí“, nemohli vziať so sebou žiadne spisy ani knihy (!). To je aj jeden z dôvodov, prečo sa nenašiel žiaden pôvodný cyrilo-metodský preklad Biblie. Preto spočiatku museli najdôležitejšie liturgické a iné staroslovenské texty nanovo preložiť alebo zrekonštruovať po pamäti. Keďže v tej dobe študenti nemohli mať vlastné zošity alebo inú formu záznamníka, zväčša sa museli všetko naučiť naspamäť. Z toho dôvodu nemohlo byť pre nich ťažké mnohé dôležité texty zrekonštruovať po pamäti. V tom čase už bolo Bulharsko cirkevne začlenené pod carihradský patriarchát a na Borisovom dvore pôsobili grécki biskupi (od r. 870). Ak Boris poveril Klimenta, ktorého si veľmi obľúbil, učiteľským úradom, musel ho odsunúť mimo oblasti pôsobenia gréckych duchovných, ktorí rovnako ako latinskí biskupi trpeli „trojjazyčným bludom“ a odmietali slovenský liturgický jazyk.25 To bol zrejme dôvod, prečo Boris napokon poslal Klimenta ďaleko od svojho centra, na juhozápad krajiny do oblasti Ochridu, aby tu vyučoval slovansky hovoriace obyvateľstvo. Okolo roku 886 sa Kliment Slovenský dostal do oblasti Kutmičevice26 ako učiteľ a kazateľ s osobitnými výsadami, kde mu knieža Boris daroval „tri dvorce v Devole a okrem toho miesta na oddych“ v okolí Ochridu a Glavnice. 27 (BL XVII. 54)
KLIMENT BISKUPOM Kliment sa i v Bulharsku stal významnou osobnosťou. Rovnako ako Boris, aj nový vladár Simeon bol ctiteľom tohto učiteľa: „Vtedy cár zavolal k sebe svätého, vošiel s ním do rozhovoru a keď pocítil posvätenie samým jeho vonkajším výzorom, lebo svojím výzorom blahoslavený Kliment vzbudzoval veľkú úctu … pokladal za blažené svoje cárstvo, že obdržalo také dobro od Boha. Potom, keď sa poradil s rozumnejšími zo svojich dôverníkov, ktorí všetci boli Klimentovi naklonení ako otcovi, ustanovil ho za biskupa v Drevenici alebo Velici. A tak sa Kliment stal prvým (bulharským) biskupom staroslovenského jazyka.“ (BL XX. 61. – 62.) Simeon hneď po nástupe svojej vlády v roku 893 poveril Klimenta biskupským úradom. Kliment sa tak stal prvým biskupom staroslovenskej liturgie28 na Balkáne. Jeho eparchia ležala v oblasti dnešného juhozápadného Macedónska a priľahlej časti Albánska, ktorá bola v tom čase slovanská. Jeho jurisdikcia sa podľa viacerých odborníkov nezakladala len na teritoriálnom princípe, ale aj na princípe etnickej príslušnosti obyvateľstva, resp. na princípe používaného bohoslužobného jazyka.29 Kliment počas svojho pôsobenia vybudoval v tejto oblasti viacero chrámov a kláštorov, ako to zaznamenáva BL: „sám zatúžil si postaviť svoj vlastný kláštor v Ochride. K nemu pridal aj druhý kostol, ktorý potom urobili aj arcibiskupským stoličným chrámom. A tak v Ochride boli tri kostoly: jeden katedrálny a dva (od) Klimenta, veľkosťou oveľa menšie ako katedrálny, ale svojím okrúhlym a oblým výzorom pôvabnejšie ako ten.“ (BL XXIII.) Knieža Boris skutočne štedro podporoval výstavbu chrámov vo svojej krajine. S jeho podporou Kliment postavil v Ochride tri chrámy, ktoré tu i dnes možno vidieť. Chrám Svätej Sofie – zasvätený Božej Múdrosti, ktorý pochádzal z ranokresťanských čias. V čase príchodu Klimenta do Ochridu bol už spustošený, preto ho dal knieža Boris obnoviť. V 9. stor. bol Chrám Svätej Sofie katedrálnym chrámom až do 11. storočia. Vtedy cár Samuil dal vedľa neho postaviť ešte väčší chrám, ktorý zasvätil sv. Klimentovi Slovenskému. Ale po jeho smrti nasledujúci grécki (byzantskí) vladári zničili všetky kostoly, ktoré dal postaviť Samuil, aby odstránili akúkoľvek pamiatku na neho. No archeológom sa dnes podarilo odhaliť aspoň jeho základy.30 Druhý, Chrám Bohorodičky – Čelnice (Najprednejšej), ako jediný kostol z 9. storočia má dve lode symbolizujúce dve Kristove prirodzenosti: božskú a ľudskú. Dnes ho možno ešte vidieť na vyvýšenom mieste na ceste k arcibiskupskému sídlu. Kliment ho postavil pravdepodobne z vlastnej iniciatívy a môže byť dokladom jeho hlbokej mariánskej úcty, pre slovenský národ takej typickej. Ako tretí postavil chrám s kláštorom na Plaošniku, o ktorom je v BL aj osobitná zmienka: „Všetko toto zanechal aj vo svojom kláštore, ktorý postavil v Ochride, keď ešte bol živý najpobožnejší Boris, kým ešte úplne neprevzal Veličské biskupstvo. Keď uvidel, že toto knieža celé jemu podriadené Bulharsko okrášlil siedmimi katedrálnymi chrámami…, vtedy aj sám zatúžil si postaviť svoj vlastný kláštor v Ochride.“ Knieža Boris mal osobitnú úctu k sv. Pantelejmonovi, lebo vďaka ostatkom tohto svätca31 bol zázračne uzdravený. Preto kláštor, ktorý Kliment postavil nad Ochridským jazerom, bol, zrejme na želanie Borisa, zasvätený sv. Pantelejmonovi. Bol to prvý chrám, ktorý Kliment v Ochride postavil na skalnom útese nad krištáľovo čistým jazerom. Nádhera a zvláštne čaro tohto miesta učinila tento chrám pre Klimenta najmilším. Preto často prebýval v tomto „kláštore, ktorého krásu mal rád tak, že mu vždy bolo ťažko, keď odchádzal niekde ďaleko.“ Toto miesto bolo jeho srdcu natoľko blízke, že si tu sám vlastnými rukami vyhĺbil hrob, kde bol neskôr aj pochovaný. Pri tomto chráme zriadil Kliment svoju hlaholskú školu, ktorá sa stala centrom vzdelávania pre široké okolie a bola činná až do 12. storočia. Kliment pôsobil v učiteľskom úrade od roku 886 až do roku 893, keď sa stal biskupom. Potom jeho „katedru“ v ochridskej hlaholskej škole prevzal jeho najbližší spolupracovník a brat sv. Naum.
OCHRIDSKÁ ŠKOLA
Klimentova škola bola rozptýlená po viacerých miestach celej oblasti. Podľa tradície spočiatku dávali ľudia Klimentovi k dispozícii na výučbu svoje domy. Vlastné centrum školy sa nachádzalo pri Chráme sv. Pantelejmona nad Ochridským jazerom. Prameň z 12. stor. uvádza, že školou prešlo 2500 žiakov. Údaj je zrejme nadsadený, avšak môže ísť o počet zahŕňajúci celé viac ako 200-ročné obdobie ochridskej školy a pravdepodobne aj o žiakov na rôznych úrovniach. Okrem duchovenstva Kliment vzdelával aj deti. Jeho životopisec hovorí, že učil bulharské deti nielen čítanie a písanie, ale aj predmety vyššieho vzdelania, ako je matematika. Mnohí odborníci pokladajú školu v Ochride za porovnateľnú s Magnaurskou vysokou školou v Konštantínopole, a preto ju Macedónci i Bulhari nazývajú Ochridská univerzita. Dodnes táto škola predstavuje pre južných Slovanov veľkolepý počiatok ich kultúry, duchovnej i svetskej. Veľmi hrdo sa hlásia k tejto „prvej slovanskej univerzite“, ako možno čítať v ich publikáciách: „Kláštor sv. Klimenta v Ochride je najstarší monument slovanskej kultúry, ktorý zohral výnimočnú úlohu v čase svojho vzniku… Táto prvá slovanská univerzita bola centrom slovanskej kultúry a kresťanstva zároveň… vďaka nej sa Ochrid stal najznámejším slovanským kultúrnym centrom.“
Zásluhou dvoch významných osobností Klimenta a Nauma, ktorí patrili medzi prvých žiakov Cyrila a Metoda, mala Ochridská hlaholská škola priamu nadväznosť na kultúru cyrilo-metodskej misie u moravských Slovenov. Jej osobitosť spočívala v tom, že dôsledným zachovávaním princípov prekladateľskej i literárnej činnosti Konštantína Filozofa uchovala jeho pôvodný literárny odkaz. Zanechala tak cenné kultúrne dedičstvo svedčiace o vysokej úrovni staroslovenského písomníctva a vzdelávania. Ochridská škola sa dôsledne držala používania hlaholiky – „slovenského písma“, ako ho nazývajú pôvodné pramene, až do svojho zániku. Preto práve z okruhu Ochridskej školy musel vzísť i apologetický spis O písmenách mnícha Chrabra, ktorý obhajoval pôvodné písmo, zostavené Konštantínom Filozofom. Vernosť Filozofovmu slovenskému písmu je aj jedným z najvážnejších dôvodov, prečo Kliment nemohol byť autorom druhej slovanskej abecedy – cyriliky, ako to mylne uvádza Bulharská legenda. Aj vďaka Ochridskej hlaholskej škole bolo možné úspešne odolávať helenizácii slovanského obyvateľstva v starom Bulharsku. V oblasti pôsobenia Klimentovej školy sa hlaholika udržala vyše 200 rokov, postupne však zanikala, až napokon úplne ustúpila cyrilike a čiastočne aj gréckemu písmu. Na rozdiel od ochridskej školy, sa bulharská literárna škola v Preslave odklonila od hlaholiky a používala cyriliku, ktorá vznikla v roku 893. Na jej čele stál ďalší zo slovenských učeníkov, žiak sv. Metoda Konštantín Preslavský, považovaný za autora cyriliky. Odklonom od pôvodného písma Konštantína Filozofa došlo k zmene aj v obsahu staroslovenských prekladových textov. Preslavská škola sa totiž usilovala o revíziu prekladov liturgických textov, pričom niekedy až otrocky, aj na úkor zrozumiteľnosti, prihliadala na grécku pôvodinu. A tu sa tiež mnohé slová moravského pôvodu nahrádzali miestnym južnoslovanským dialektom.
REPLIKA DEVÍNSKEJ UNIVERZITY
Ochrid sa stal hlavným centrom šírenia slovanskej kresťanskej kultúry práve vďaka dvom slovenským vzdelancom Klimentovi a Naumovi. Osobitne Kliment Slovenský sa preto stal národným svätcom Bulharov a je oslavovaný ako učiteľ a zakladateľ bulharskej a macedónskej písomnej kultúry. Podľa oficiálnych macedónskych zdrojov prvá univerzita Slovanov bola v Ochride a vo svojom čase zohrala mimoriadnu úlohu. Historické fakty však hovoria, že nebola prvá, ale šlo už o druhú školu svojho druhu. Z jej trojlístkového pôdorysu (trikonchálny východný uzáver) vidieť, že Kliment Slovenský ju postavil podľa vzoru školy na Devíne, z ktorej prišiel aj on sám. Založil ju Konštantín Filozof, najväčší vzdelanec svojej doby a profesor na Konštantínopolskej univerzite. Aj ďalší z cyrilo-metodských učeníkov Naum postavil na brehu Ochridského jazera kláštor, ktorého pôdorys bol rovnaký, ako pôdorys kostola, ktorý postavil Kliment v Ochride. Existencia miestnej ľudovej legendy o dvoch kostoloch v tvare trojlístka dosvedčuje, že miestni obyvatelia hľadali dôvod, prečo obaja takí významní učitelia stavali chrám rovnakého tvaru. Pre Ochridčanov to muselo byť tak udivujúce, že potrebovali nájsť odpoveď. Je to svedectvo o tom, že trojlístkový tvar presbytéria nestavali obaja slovenskí učitelia preto, že to bolo v tom kraji obvyklé. Ani nie preto, že by Kliment obnovil staršiu zapustenú trikonchu ranokresťanského kostola, ako sa domnievajú niektorí macedónski odborníci. Tomu odporuje celková nálezová situácia a neexistujú na to ani relevantné dôkazy, pretože nemožno určiť čas vzniku položenia prvých základov trikonchy. Muselo ísť o iný, veľmi silný dôvod, ktorý podnietil oboch k rovnakej stavbe, v tom čase neobvyklej v danom regióne. Odpoveď nám dáva Devín, kde sa nachádzajú základy kostola s práve takým pôdorysom trojlístka, aký stavali Kliment a Naum. Bola v ňom umiestnená úplne prvá hlaholská univerzita Slovanov, ktorú roku 864 založil Konštantín Filozof v sídle slovenského kráľa Rastislava. Práve preto obaja žiaci Cyrila a Metoda, ktorí boli v roku 864 zrejme aj svedkami výstavby tejto prvej hlaholskej školy, s úctou a láskou napodobnili v Ochride svoju prvú školu na Devíne. Ona v ich očiach stelesňovala ideály i činnosť Konštantína Filozofa. Neskôr sa na tejto škole sami stali učiteľmi. S týmto chrámom bol natrvalo zviazaný ich život, prežitý v prítomnosti svätých bratov zo Solúna. Okrem toho Devínska hlaholská škola bola skutočnou filiálkou Magnaurskej vysokej školy, pretože ju založil a na nej učil Filozof, ktorý bol jedným z najvýznamnejších učencov univerzity v Konštantínopole. Škola na Devíne sa stala kolískou celého slovanského písomníctva, pretože tu bola vychovaná prvá generácia slovenských vzdelancov, ktorí položili základy vzdelanosti v celom slovanskom svete. Slovenskí žiaci Cyrila a Metoda – Kliment, Naum, Sáva, Angelár, ba aj Konštantín Preslavský (tvorca cyriliky) – absolventi Devínskej školy, založili v Bulharsku nové školy, tzv. Preslavskú aj Ochridskú. Obe sa dnes zaraďujú medzi „najstaršie univerzity“. Ak škola v Ochride, postavená asi 30 rokov po škole na Devíne, je vyhlasovaná za „prvú univerzitu Slovanov“, o to väčšie morálne právo máme my Slováci nazývať skutočne prvú školu Slovanov, založenú Konštantínom Filozofom na princípoch Konštantínopolskej univerzity, Devínskou univerzitou. V ochridskej replike hlaholskej školy na Devíne znovu povstala symbolicky i fakticky univerzita, ktorú po vyhnaní cyrilo-metodských učeníkov z Devína úplne zničil franský biskup Viching.
SOCIÁLNA ČINNOSŤ KLIMENTA
Kliment nebol len teológ a učenec, ale venoval sa aj osvetovej činnosti. V širokej misionárskej práci mu bol vzorom svätec Metod, ako to zaznamenal životopisec: „Za vzor života si postavil veľkého Metoda …Jeho život a činnosť mal za základ svojho osobného konania, veď ho poznal ako nikto iný, lebo od mlada ho nasledoval a svojimi očami videl všetky diela učiteľa.“ (BL XXII. 65.) V čase príchodu byzantskej misie k nám mohol mať Kliment okolo 15 – 20 rokov, a tak s Metodom ako svojím prvoučiteľom a neskôr blízkym spolupracovníkom strávil pomerne dlhý čas. Vďaka tomu cez prizmu Klimentovej práce v Bulharsku, možno vidieť Metodovu činnosť u Slovákov.
Okrem duchovnej a pedagogickej činnosti sa Kliment venoval aj vychovávaniu ľudu, „upevňujúc v národe umy“ v rôznych oblastiach života. (BL XXI. 64) Bol všestranným pomocníkom chudobných aj roľníkov a priniesol osvetu i do poľnohospodárstva. Dal napr. doviezť z Grécka nové druhy ovocných stromov a učil ľud štepiť stromčeky a pestovať ovocie. Dodnes možno v centre Ochridu vidieť vyše 1100-ročný platan, o ktorom sa traduje, že ho zasadil sám sv. Kliment, ba v súčasnosti ide o najstarší strom na Balkáne. Okrem toho bol Kliment aj sociálne činný zakladaním nemocníc a sirotincov: „Tam aj pamiatky zanechal, to jest písomnosti. V tomto teda Lichnidone alebo Ochride zanechal aj iné kostoly, tak svätý chrám Pantelejmona na všeobecné a bezplatné liečenie od Boha daroval.“ (BL XXIII.) Medzi ľudom bol známy aj svojou charizmou uzdravovania. (BL XXIV. 70.) V prameňoch sa hovorí o viacerých zázračných uzdraveniach, ba dokonca o zmŕtvychvstaní mládenca v Panónii na Klimentovu modlitbu, ešte počas exodu Metodových učeníkov. (BL XV. 45.) Ďalší zázrak sa udial priamo v Ochride: „Keď putoval, akísi dvaja porazení šľakom, z ktorých jeden okrem porážky zbavený bol aj najcennejšieho pre všetkých – zraku, padli mu do očí a pohli jeho veľmi súcitnú dušu k žalosti. Tými istými rukami, ktorými vykonával modlitbu, dotkol sa porazených tiel a hľa, toto dotknutie bolo pre ne spevnením a skĺbením. Aj slepému tak isto zažiarilo hneď uzdravenie, aj on, keď uvidel svetlo, zvučným hlasom začal zvelebovať Pána.“ (BL XXIV. 70.) KLIMENTOV SKON Kliment Slovenský účinkoval v Ochride a jeho okolí až do svojej smrti. Zomrel ako posledný zo Sedmopočetníkov a bol pochovaný vo svojom kláštore v Ochride 27. júla 916. Pramene spomínajú, že pred smrťou svätca Klimenta „niektorí z jeho učeníkov videli vo snách Cyrila a Metoda, ktorí prišli k blahoslavenému a predzvestovali mu koniec jeho života.“ (BL XXVIII. 76) „Jeho sväté telo …pochovali v kláštore, v hrobe, ktorý si on sám prihotovil svojimi vlastnými rukami, po pravej strane v prednej časti chrámového pitvora, 27. mesiaca júla.“ (BL XXVII. 75) RELIKVIE SVÄTÉHO KLIMENTA Ostatky svätca boli uchovávané v pôvodnom hrobe až do príchodu osmanských Turkov v 14. stor., ktorí si urobili z tohto chrámu mešitu. V r. 1379 bol v centre Ochridu postavený prvý kostol zasvätený priamo sv. Klimentovi, do ktorého boli v čase tureckej okupácie prenesené jeho ostatky. V tomto malom kostole spočívali od r. 1407 do r. 1550. V 16. stor. miestny biskup Prochor, podľa svojho želania, chcel byť pochovaný do hrobu sv. Klimenta. Keď z toho dôvodu v roku 1550 Klimentov hrob otvorili, zistili, že jeho ostatky ronia svätý olej (sú myrotočivé). Vzácnosť tohto úkazu svedčila o veľkej svätosti Klimenta, a preto sa rozhodli preniesť jeho ostatky do katedrálneho chrámu. V tom čase to bol chrám Bohorodičky Perivlepty – Vševidiacej, ktorý v Ochride postavili Gréci (Byzantínci) v 12. – 13. storočí. Tu boli Klimentove ostatky uložené až do konca 20. storočia. Postupne od 17. stor. rozdelili časť jeho ostatkov medzi okolité pravoslávne krajiny Grécko, Bulharsko a Rusko. Hlava svätého Klimenta Slovenského je ako vzácna relikvia dodnes uložená v gréckom Kláštore Jána Krstiteľa pri Verii neďaleko Solúna. V r. 1916 si bulharský exarcha Boris zobral relikviu Klimentovej ruky, ktorá je dnes uložená v Chráme svätých Sedmopočetníkov v Sofii. Medzi 18. – 19. stor. si Kyjev a Moskva podelili ostatky z trupovej časti. Najväčšia časť ostatkov v Macedónsku sa nachádza v Ochride, ďalej v Skopje v Chráme svätého Klimenta Ochridského a v Chráme Narodenia Panny Márie. Časť ostatkov je v bihorskom Kláštore sv. Jána Krstiteľa a v metropolitnom Chráme sv. Demetra Solúnskeho v Bitole. Klimentove relikvie sa nachádzajú aj v Chorvátsku v Porečskom kláštore a v bulharskom Plovdive. V 70. rokoch 20. stor. bola časť relikvií odnesená aj do Ríma.57 Klimentova relikvia sa nachádza aj na slovenskej pôde v Ríme – v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda. Slovákom ju daroval Dositej, skopiansko-ochridský arcibiskup Macedónskej cirkvi. Klimentov životopisec zaznamenal tiež mnohé uzdravenia pri jeho ostatkoch: „Keď sa odobral do velebnosti blahoslavených, stádu svojmu zanechal svätú rakvu, poklad najcennejší, skrze ktorý sa každodenne rozličné choroby drvia. Preto sa tento svätý príbytok pokladá za Bohom dané všeobecné útočište, plné bezplatných liečebných prostriedkov pre všetkých, ktorí ta prichádzajú.“ Relikvie sv. Klimenta Slovenského uzdravujú aj dnes. V roku 2007 zažili v Grécku pri jeho relikvii myrotočivý zázrak. Na slávnosti v sobotu 22. novembra 2007 začal z jeho lebky vytekať voňavý olej. Igumen kláštora Gregory priznal, že za dvadsať rokov jeho služby sa také niečo nestalo. Lebka odvtedy ronila olej viackrát a často jeho voňavá aróma naplnila celý chrám. V roku 2009 zbožná dáma z Kastorie potierala týmto olejom svoju rakovinou postihnutú matku Eleni, ktorá mala opuchy rúk a bola pripútaná na lôžko. Po niekoľkých mesiacoch 24. marca 2010 táto 82-ročná stará žena vstala uzdravená.
DIELO KLIMENTA SLOVENSKÉHO
Kliment Slovenský sa zaraďuje medzi najvýznamnejších európskych spisovateľov stredoveku. Jeho dielo, svojím rozsahom ohromujúce, má zásadný význam pre rozvoj písomníctva a vzdelanosti u Slovanov. Rozhodujúcou mierou sa podieľal na pokračovaní a rozšírení diela sv. Cyrila a Metoda. Ako veľká osobnosť slovanskej kultúry na Balkáne bol jedným z protagonistov „Zlatého veku bulharskej kultúry“. Bulharskí odborníci ho považujú za ústrednú osobnosť celej bulharskej kultúry.61 Záber jeho tvorby v duchovnej oblasti bol veľmi široký. Jeho diela sa odpisovali ručne až do 19. stor., okrem toho vychádzali aj tlačou. Podľa bulharských odborníkov existuje vyše 1600 rukopisov, v ktorých sú prepísané jeho diela. Mimoriadny význam má pre Bulharov, ale veľké uznanie získal tiež u Srbov a Rusov. Kliment je počtom svojich prác na prvom mieste v oblasti prozaickej aj cirkevnej poézie. Veľká časť jeho tvorby sa stala známou až v posledných desaťročiach. Jeho spisba sa ráta na desiatky diel rôzneho žánru. Sú to najmä bohoslužobné, hymnografické, homiletické, hagiografické a prekladateľské diela. Poznáme viac ako 50 jeho diel, kde je jeho autorstvo isté a o ďalších 50 sa polemizuje.
KLIMENT AJ NAUM BOLI SLOVÁCI
Podľa zaužívanej mienky Kliment, Naum a ostatní učeníci sv. Cyrila a Metoda, ktorých z nášho územia v roku 886 vyhnal Viching, pochádzali zo starého Bulharska či Macedónska. V staroslovenských textoch nie je o ich cudzej etnicite ani zmienka. Naopak, nachádzame tu zmienky o domácom – moravskom pôvode učeníkov aj o ich pokrvných príbuzných. Ochridská legenda aj Život Naumov označujú pôvod Klimenta aj Nauma z tej istej krajiny – Mýzie. Z kontextu vyplýva, že termíny Mýzia, mýzijský označuje prvotnú misiu Metoda a miesto, kde pôsobil. Z historických faktov vieme, že môže ísť len o Panóniu a Moravu. V dokumentoch z 10. stor. sa menom Moézia či Západná Mýzia skutočne označovala táto oblasť. Pre Bulharsko sa pojem Mýzia začal používať až neskôr. A pretože Panónia a Morava boli etnicky slovenské, možno tu etnický pojem mýzijský zameniť za slovenský. Ešte aj v 14. storočí boli vo viedenskej Obrázkovej kronike Moravania označení ako Messiani (pravdepodobne odvodené od Mésia), čo sa vzťahovalo na predkov Slovákov. V takom prípade oba pramene zhodne dosvedčujú, že Kliment aj Naum boli slovenského pôvodu. Proti všetkým historicky nesprávnym tvrdeniam o bulharskej identite Klimenta i Nauma stojí vyjadrenie samotného Klimenta, že patrí k národu, ktorému bol Konštantín Filozof učiteľom. Ján Stanislav na základe jazykovednej analýzy jeho pamiatok dospel k jednoznačnému názoru, že Kliment Ochridský má slovenský pôvod. Jazykovedným rozborom Klimentových diel Stanislav poukázal na viaceré lexikálne, syntaktické i morfologické prvky, dodnes zachované v strednej slovenčine. Preto aj na základe jazykovednej analýzy možno vidieť, že Kliment Ochridský mal skutočne slovenský pôvod a právom mu patrí prímenie Slovenský. Podobne i v Naumovom spise O písmenách sa hneď v nadpise prejavuje slovenská lexika. V pôvodnom staroslovenskom jazyku sa hovorí „o pismenech“, pričom v južnoslovanskom jazyku by malo byť zapísané „za bukvite“ (macedónsky За буквите). To značí, že autor spisu „O pismenech“ nepoužil južnoslovanský dialekt, ale slovenský. Z toho, ale aj celkového kontextu jeho spisu, nepriamo vyplýva, že Naum bol Sloven – Slovák, a preto by mohol byť aj Klimentov rodný brat. (Podrobne sú tieto aj iné argumenty rozobrané v kapitole Slovenskí učeníci Cyrila a Metoda)
Detailnejší dokument PDF na stiahnutie TU.
