Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätá

Sviatok: 1. apríl

* 344, Egypt

†  421, Izrael

Životopis Márie Egyptskej sa začína životom mnícha Zosimu. Tento mních žil už od svojho detstva v palestínskom monastiery v okolí Kesarie. Zosima si myslel, že je najdokonalejší v duchovnom živote spomedzi ľudí a pomyslel si „Nájde sa v ďalekej púšti svätý muž, ktorý by ma prevýšil v rozumnosti a v činoch“? Je to vlastne lenivosť spojená s pýchou, matkou všetkých hriechov. Ale zmena je potrebná lebo spomedzi nás ľudí niet spravodlivého ani jedného (Rim 3, 10) ako to povedal aj anjel Zosimovy keď sa mu zjavil. A tak sa Zosima na pokyn anjela vydáva na cestu a prichádza do Jordánskeho monastiera. Boh mu chce ukázať jeho hriech, chce mu ukázať to, že je ešte niekto pokornejší pred Bohom. Je to Mária Egyptská, ktorú jej veľká ľútosť nad hriechom privádza k nesmiernej pokore pred Bohom.

Z tohto monastiera Zosima prešiel cez rieku Jordán a po púšti putoval už 20 dní. Tam stretol Máriu a prosil ju o požehnanie a zároveň ona jeho. Nakoniec ho ona požehnala po dlhom prosení. Žena sa začala modliť a pritom sa vznášala. Starec sa zľakol či nevidí prízrak, ale ona ho uisťovala že je iba obyčajná hriešna žena. A tak mu porozprávala svoj život.

Ako 12 ročná opustila rodičov a odišla do Alexandrie. Tam sa dala na prostitúciu a takto žila asi do svojich tridsiatich rokov. Mária však nerobila prostitútku pre zisk peňazí, aj keď žila v biede. Svoju prostitúciu vykonávala bezplatne, lebo si myslela, že celý zmysel života spočíva v uspokojení telesnej žiadosti. Žijúc takýmto životom sa pridala ku istému národu putujúcemu do Jeruzalema na Sviatok „Vozdviženija čestnaho i životvoriaščaho kresta“. Tam však nešla kvôli tomuto sviatku, ale aby zvádzala na hriech mladých ľudí. Vtedy bola Mária nástrojom hriechu v rukách Satana, ktorý si ňou získaval mnoho ľudských duší. Ale Pán aj tento hriešny úmysel dokázal obrátiť na dobré. Keď všetci ľudia odchádzali do chrámu, aby sa poklonili životodárnemu drevu kríža, chcela ísť aj ona. Išla spolu s ostatnými, ale keď už chcela prekročiť prah chrámu, zrazu nemohla. Bránila jej v tom istá sila. Ona si myslela že je to jej ženská slabosť, pre ktorú nemôže vstúpiť do chrámu cez mnoho ľudí, ale ani po viacerých pokusoch sa jej to nepodarilo. Chrám ju nechcel prijať pre jej hriechy. Mária bola vysilená a vyčerpaná, a tak odišla a postavila sa do rohu chrámových schodov. A vtedy jej Boh dal veľkú milosť. Pocítila, že sú to práve jej hriechy, ktoré jej bránia vstúpiť do chrámu, ku sv. krížu. Vtedy s plačom a v pokání sa bila do pŕs pred ikonou Presvätej Bohorodičky a s plačom sa modlila. V modlitbe sľúbila, že ak bude môcť vidieť presväté drevo kríža, zriekne sa sveta a pôjde tam kam jej Pán prikáže. Takto sa vybrala Mária ku sv. krížu a tak ako ostatní aj ona vošla dnu, padla na tvár a modlila sa. Vrátila sa k ikone Bohorodičky a tam počula hlas, ak prejdeš za Jordán, nájdeš tam blažený pokoj. Mária prišla k Bohu cez presvätú Bohorodičku, lebo práve ona, naša Matka Božia je cestou k Bohu.

Kúpila si tri chleby za peniaze, ktoré jej daroval istý človek, prijala krst v chráme sv. Jána Krstiteľa a s opusteným člnom sa preplavila za Jordán. Na púšti sa postila a modlila, ako to robil Ježiš Kristus počas 40 dní. V tichu a v pokoji, odrezaní od tohto sveta môžeme nájsť Boha. Bola tam 47 rokov, teda keď ju stretol starec Zosima mala asi 77 rokov. Keď prešla za Jordán mala len 2 a pol chleba, ktoré jej vydržali 17 rokov a potom sa živila korienkami. Šaty ktoré mala na sebe sa jej dávno roztrhali. Počas života na púšti ju mnohokrát prenasledovali nečisté myšlienky a denno denne zvádzala boj s pokušeniami predošlého života. No stále mala pred očami sľub, ktorý dala Bohorodičke. Mária často v rozhovore so Zosimom citovala sv. Písmo (knihy Mojžiša, Jóba, Žalmy a pod.), aj keď nevedela čítať a vôbec nepoznala sv. Písmo. Pán dáva svoju múdrosť pokorným a svojich slabých povyšuje. Mala ešte mnoho iných darov od Boha. Poznala starca Zosimu, jeho mníšsky a kňazský stav aj keď predtým o ňom nepočula a nepoznala ho. Žila úplne mimo sveta a predsa vedela kedy je Pascha a presne deň, kedy sa má so Zosimom stretnúť. Zosima odišiel potom späť do kláštora a nikomu o tom nehovoril, lebo jej dal sľub. Na druhý rok na Zelený štvrtok, vzal so sebou Telo Krista ako ho poprosila svätá žena a prišiel k Jordánu. Ona prišla na druhú stranu. Nad Jordánom urobila rukou znak kríža a prešla po vode. Rozišli sa, Zosima do monastiera a Mária do púšte. Na ďalší rok Zosima prišiel na miesto, kde sa po prvýkrát stretli, ako jej to sľúbil a tam ju uvidel ležať mŕtvu. Slzami jej umyl nohy a pochoval ju (lev mu vykopal jamu). Najprv ju nechcel pochovať, myslel si, že je toho nehodný ale potom pri jej hlave uvidel napísané: „Pochovaj, otče Zosima , na tomto mieste telo pokornej Márie, modli sa za mňa zosnulú v prvý deň mesiaca apríla, v noci spasiteľných utrpení Kristových, po prijatí svätej poslednej večere“. Potom sa vrátil starec Zosima do monastiera a vyrozprával všetko bratom. Tak sa jej pamiatka ustanovila na 1. apríla.

 

Kratší životopis

O živote tejto svätice sa nevie mnoho, jadro jej príbehu tvorí legenda. Podľa nej sa Mária narodila v Egypte a ako dvanásťročnú ju zlákal hriešny život v Alexandrii.  Zlom v jej živote nastal vtedy, keď pocítila túžbu odísť spolu s početnou pútnickou skupinou z Egypta do Jeruzalema na sviatok Povýšenia Svätého kríža. Chcela vojsť do chrámu, zastavila ju však neviditeľná sila. Vtedy pochopila príčinu zábrany. Uvedomila si svoju hriešnosť a jej srdca sa dotkla Božia milosť. Na zemi pred chrámom sa prvý raz obrátila v modlitbách k Panne Márii. Vyznala hriechy a prosila o možnosť vojsť k relikvii kríža. Zaviazala sa zachovávať čistotu tela i mysle a sľúbila, že odíde tam, kde jej to Božia Matka prikáže.
Jej modlitba bola vypočutá a prekvapená Mária bez problémov vošla do chrámu. Potešená, že Boh prijal jej pokornú modlitbu, prosila o naznačenie cesty pokánia. Za tri mince, ktoré jej niekto daroval pri východe z kostola, si kúpila tri pecne chleba. V Chráme sv. Jána Krstiteľa pri Jordáne prijala krst a odišla do púšte. Žila sama takmer 50 rokov. Venovala sa iba pokániu v modlitbách a rozjímaní.
Legenda hovorí, že po dlhom čase, krátko pred jej smrťou, ju v púšti našiel mních Zosimus, ktorý jej podal Eucharistiu. Hoci Mária nevedela čítať ani písať, bola zázračne poučená o kresťanskej viere a s mníchom sa rozprávala, akoby prečítala Sväté písmo. Pri druhej Zosimovej návšteve bola už svätica mŕtva. Máriin hrob bol od 6. storočia cieľom mnohých pútnikov. Úcta k nej v 7. storočí prekročila spolu s palestínskymi utečencami hranice Talianska. V Ríme a v Neapole sú údajne uchovávané jej relikvie.
Obrátená hriešnica Mária Egyptská na Východe bola zobrazovaná väčšinou ako stará žena, na Západe naopak ako mladá, zahalená do dlhých vlasov. Jej atribútom sú tri pecne chleba.
Ženy s pohnutým a hriešnym životom sa v dejinách Cirkvi väčšinou museli spoliehať na individuálnu cestu obrátenia. Dnes pomáhajú dievčatám a ženám na šikmej ploche aj cirkevné inštitúcie. Jednou z nich je Kongregácia sestier dominikánok z Betánie, ktorá umožňuje vstup do svojich radov aj dievčatám s nedobrou minulosťou.