Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Blahoslavená

Sviatok: 11. jún

* 10. apríl 1844, Ragusa, Taliansko

† 11. jún 1910, Ragusa, Taliansko

Narodila sa 10. 4. 1844 v Raguse na Sicílii ako piata dcéra kresťanského šľachtica Jána Battista Schinina a Rosalie Arezzo Grimaldi. Maria mala ďalších 7 súrodencov. Bola pokrstená v tom istom mesiaci. Rodina mala doma ako učiteľa svojich detí kňaza. Od útleho veku Maria nepreukazovala žiadnu náklonnosť k viere či k náboženstvu, ani v sebe ani vo svete. V mladosti sa Maria vzhľadom k požiadavkám doby venovala móde, hre na klavír a v domácom prostredí sa zúčastňovala rada aj tanečných zábav. So svojimi súrodencami hrala v domácom orchestri a keď mala 16 rokoch pričinila sa o vytvorenie prvej hudobnej kapely v Raguse. Pri oslavách zjednotenie Talianska dirigovala koncert na námestí.
Dostávali sa jej tiež veľmi časté ponuky na sobáš, ktoré však zakaždým odmietala. Neskôr priznala, že kým ju svet považoval za šťastnú, ju spoločenské akcie nudili. Začala v nich spoznávať falošné radosti a zároveň túžiť po tej pravej, po Ježišovi. Zdalo sa jej, že ju volá a želá si, aby patrila len jemu. Jeho hlas býval ale svetom často prehlušovaný. Vo víre života sa dostavila u Marie kríza. Podieľali sa na nej mnohé okolnosti. V 21 rokoch jej zomrel otec, na duchovných cvičeniach u jezuitov pocítila pri pastoračnej návšteve arcibiskupa jeho odmeranosť voči nej pre elegantné šaty a nakoniec od spovedníka počula výčitku: „Načo vám sú všetky tie čačky?“ Keď sa v roku 1874 oženil jej posledný brat, prestala uznávať všetky záväzky a vyšla si na verejnosť ako prostá dedinčanka. Od svojich blízkych zožala poníženie a rozhorčenie, že je hanbou rodiny. Zo svojich klenotov potom nechala urobiť zlatú korunku pre sošku Panny Márie. Len matka jej rozumela a dokonca ju povzbudzovala k službe chudobným a chorým. Život v pomoci núdznym sa jej zapáčil. Silu získavala dennou účasťou na svätej omši a prijímaním Tela Kristovho. Večer sa v kostole zúčastňovala na modlitbe ruženca a požehnaní. Jej pomoc sa týkala aj väzňov. V r. 1877 sa stala vedúcou združenia Mariánskych dcér. Členky jej pomáhali v milosrdnej činnosti, s vyučovaním náboženstva detí a tiež sa s ňou ochotne podriaďovali vo svojom živote evanjeliovým radám. Maria Schinina sa pre úctu k Panne Márii každú sobotu postila a denne, akonáhle počula odbiť novú hodinu, vysielala k nej strelnú modlitbu: „U tvojich nôh chcem žiť a zomrieť.“ Pri jednej modlitbe pred Najsvätejším Srdcom Ježišovým vnímala jeho hlas: „Počúvaj mojich služobníkov.“ Vtedy v roku 1885 sa zverila mons. La Vecchia s prianím vytvoriť komunitu Mariánskych dcér s rehoľnými sľubmi, v ktorej by sestry pomáhali chorým a osirelým dievčatám. Arcibiskup súhlasil a prvé skladanie šiestich sľubov v novej kongregácii sa uskutočnilo 9. mája 1889. Maria Schinina prijala meno Mária od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Nová kongregácia Raguských sestier Najsvätejšieho Srdca Ježišovho mala v hlavnom programe uctievanie Božského Srdca s odčiňovaním urážok, ktoré sa mu dostávajú. Sestry najskôr sídlili v prenajatom penzionáte Tommaseum a neskôr im bola zverená obecná nemocnica. V roku 1890 sa Maria stretla s pápežom Levom XIII. a dostáva špeciálne požehnanie pre svoju činnosť s núdznymi. Kongregácia zapúšťala korene veľmi pozvoľna a to bolo dôvodom výhrad biskupa z Noto, že nebolo potrebné novú rehoľnú spoločnosť zakladať. Najmä pre svoju mladosť sa Maria považovala za hriešnicu a snáď z pokory samu seba nazývala „veľkým oslom.“ Vždy všetko trpezlivo znášala s vedomím svojej úbohosti. Vedela tiež, že kto sa dobre pozná, je láskavý voči Bohu, blížnym aj k sebe samému. Preto sestry naučila strelnú modlitbu: „Pane daj, nech spoznám Teba aj seba.“ Asi 10 rokov pred smrťou začala Mariu trápiť arytmia srdca a tiež trpela nervovým vypätím. Po mozgovej trombóze prijala sviatosti chorých a čoskoro v izbe zomrela s poslednou výzvou k vzájomnej láske.
V čase svojej smrti mala zverených 17 sestier, z toho 5 noviciek a ďalej 24 starých žien vyžadujúcich starostlivosť a 25 osirelých dievčat. Dnes je sestier v jej rehoľnom spoločenstve viac než 530 v 59 rehoľných domoch najmä v Kanade a v Poľsku. Maria Schinina bola blahorečená 4. novembra 1990 Jánom Pavlom II.