Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Blahoslavená

Sviatok: 24. máj

* 23. december 1892 Morra de Sanctis, Avellino, Talianske kráľovstvo
† 23. máj 1973 Neapol, Taliansko

Bl. Mária Ukrižovaná od božskej lásky

Možno sa jedná len o šťastnú súhru náhod, ale oveľa pravdepodobnejšie o zásah Prozreteľnosti, ktorej sv. Pio z Pietrelciny za svojho života učil svojich duchovných synov a dcéry. Faktom ostáva, že jedna z kapucínskych žiačok, matka Mária Ukrižovaná od božskej lásky, bola vyhlásená za blahoslavenú práve sto rokov po stretnutí sa so svätým mystikom. Stalo sa tak na jar v roku 1918, v okrese apúlijského mesta Foggia, kde neskoršia rehoľníčka – občianskym menom Mária Gargani, pôsobila ako učiteľka na základnej škole. Pochovaná je v Neapole, kde v sobotu v diecéznej katedrále slúžil beatifikačnú liturgiu prefekt Kongregácie pre svätorečenia, kardinál Angelo Amato.

 „Mária Gargani sa narodila v kraji Kampánia, na sklonku 19. storočia (1892), ako posledná z ôsmich detí hlboko zbožných rodičov. Získala učiteľský diplom a začala vyučovať na dedinských školách. Ešte ako mladučká bola predstavená otcovi Piovi, ktorý ju prijal medzi svoje duchovné dcéry. Zachovalo sa 67 listov, ktoré jej adresoval. Otec Pio ju tiež odradil od vstupu do nejakého rádu a poradil jej, aby lepšie spoznala Božiu vôľu. Keď potom Mária Gargani dostala vnuknutie založiť nové rehoľné spoločenstvo, privítal tento krok slovami: „Konečne! Tam sme mali dôjsť! Toto je Božia vôľa. Rýchlo s ňou bež za biskupom.“ Rýchlo sa rozrastajúce nové dielo bolo najprv zbožným spolkom, ktorý preniesol svoje hlavné pôsobisko do Neapola. Oficiálnym dátumom zrodu novej Kongregácie Apoštoliek Najsvätejšieho Srdca je 21. apríl 1936. Zakladateľka zložila rehoľné sľuby a prijala meno Mária Ukrižovaná od božskej lásky. Jej veľkým prianím bolo prekročiť národné hranice. To sa však naplnilo až po jej smrti v Neapole dňa 23. mája 1973.“

Dnes sestry šíria lásku a úctu k Ježišovmu srdcu aj v Čade a Burkina Faso. Inšpirujú sa neúnavným apoštolátom svojej zakladateľky, ktorá už vo svojom občianskom povolaní – ako františkánska terciárka a členka Katolíckej akcie, bola neúnavnou svedkyňou viery.

A to vo všetkých prostriedkoch verejného školstva a dedinskej oblasti. Dokázala spojiť kontemplatívny život, ktorý spája modlitbu a obetu, s činnosťou úplne zameranou na upevňovanie viery a získavanie duší príkladom, slovom a modlitbou.“

Mária Gargani používala na svoju dobu revolučné didaktické metódy – napríklad využívala projektor pri hodinách katechizmu, ktoré dávala dedinským deťom v prenajatej miestnosti, ktorej nájom sama hradila. Navštevovala chorých a postihnutých, ktorým častokrát vďaka svojej tvorivosti navrátila dôstojnosť tým, že pre nich vytvorila vhodné pracovné príležitosti.

Zdroj: Radio vaticana