vlastným menom Ján Krstiteľ Klement Saggio
Svätý
Sviatok: 2. február
* 6. január 1650 Longobardi, Kalábria, Taliansko
† 2. február 1709 Rím, Taliansko
Sv. Mikuláš z Longobardi
Mikuláš z Longobardi sa narodil 6. januára 1650 v malom mestečku Longobardi pri Cosenzi v Taliansku manželom roľníkovi Fulviovi Saggiovi a pradiarke Aurelii Pizziniovej. Dostal od nich starostlivú výchovu, tak ľudskú, ako aj kresťanskú. Už ako dieťa pracoval na poli s otcom a so svojimi súrodencami. V roku 1668 vstúpil do sekulárnej vetvy rádu menších bratov svätého Františka z Paoly. O niekoľko rokov potom nasledoval svoje povolanie a vstúpil do prvotného kláštora v Paole ako rehoľník oblát. Dňa 29. septembra 1671 zložil sľuby bratov minimov. Od tejto chvíle sa Ján Krstiteľ Klement volal fráter Mikuláš.
Žil v rôznych komunitách, v ktorých vykonával so zanietením a v službe pre všetkých najviac ponížené práce (kostolník, záhradník, lekárnik, kuchár, kveštár, vrátnik). Bol však schopný dávať lekcie z katechizmu, ktoré si veľmi cenili deti a rodičia. Mal špeciálnu potechu v chudobných a chorých, ktorým pomáhal tak v duchovných, ako aj v materiálnych potrebách, lebo bol presvedčený, že v nich je ukrytý a prítomný Pán Ježiš. V roku 1683 išiel na púť z Ríma do Loreta prosiť o dar oslobodenia Viedne a kresťanskej Európy od obliehania osmanských vojsk. Časté boli jeho mystické zážitky. V januári 1709 ponúkol ako obetu svoj život pre Cirkev a aby bolo odvrátené hroziace nové rabovanie Ríma (tzv. “sacco” di Roma).
Dňa 3. februára 1709 po prijatí sviatostí na cestu (viaticum), pobozkal kríž a zaspal v Pánovi. Povesť svätosti ho sprevádzala počas storočí. Pius VI. ho blahorečil 17. septembra 1786.
Dňa 23. novembra 2014 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne ho pápež František počas obradu kanonizácie zapísal do zoznamu svätých a stanovil, aby bol uctievaný v celej Cirkvi.
Preklad z taliančiny: ICLic. Ing. Ľudovít Frindt
Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 1/2015
