Svätý
Sviatok: 28. august
* 332, Etiópia
† 407, Egypt
Mojžiš Etiópsky sa narodil pravdepodobne v roku 332 v Egypte a zomrel 28. augusta pravdepodobne v roku 407 v kláštore al-Baramus vo Wadi Natrun v Scejskej púšti v Egypte. Nazýva sa taktiež Mojžiš Čierny, Mojžiš silný, Mojžiš Habešský alebo Mojžiš Indický. Kvôli svojmu pôvodu ho volajú aj Abba Mojžiš, zlodej, egyptský, ale aj Mojžiš Murin (Murin znamená „etiópsky“). Je svätcom s tmavou farbou pleti. Zaraďuje sa medzi otcov púšte. Stal sa mníchom, kňazom a pustovníkom až po konverzii na kresťanstvo. Je uctievaný ako mučeník a svätec alebo ako pamätihodný svedok viery.
Otrok a zločinec
Mojžiš bol najskôr otrokom. Slúžil vysokému egyptskému štátnikovi, ktorý uctieval boha Slnka. Vtedy bol Mojžišov charakter ťažký s náchylnosťou k násiliu. Niekoľkokrát okradol ľudí, dokonca niektorých i zabil. Táto situácia spôsobila, že ho pán vylúčil zo svojho domu. Mojžiš sa živil krádežami. Bol veľmi vysoký a silný. To mu umožnilo stať sa kapitánom násilného lúpežného gangu 75 mužov, ktorí páchali nielen krádeže, ale aj vraždili. Existuje príbeh, v ktorom mu štekajúci pes zabránil okradnúť istého pastiera. Mojžiš sa odplatil pomstou. Jeho atletická schopnosť bola podľa všetkého dostatočná na to, aby preplával Níl počas odlivu s mečom v ústach a šatami na hlave, aby sa dostal do chaty majiteľa psa. Pastier bol opäť upozornený, ale tentokrát sa ukryl v piesku. Mojžiš muža okradol, vzal štyroch baranov, porazil ich, zviazal ich lanom a preplával späť cez rieku. Šiel do malej dediny a zjedol len tie najlepšie časti zo zvierat. Zvyšok predal a za peniaze si kúpil víno. Po lúpeži kráčal 80 km pešo, aby sa vrátil k svojmu gangu. V tom čase bol veľmi náchylný na cudzoložstvo, obžerstvo a opilstvo. Všetci v údolí Nílu sa ho obávali.
Konverzia
Mojžišovo obrátenie sa odohralo v kláštore al-Baramus vo Wadi El Natrun v blízkosti Alexandrie. Nevieme doteraz dôvod, ktorý tam Mojžiša priviedol. Predpokladá sa, že po spomínanej lúpeži, hľadal útočisko pred vojenskými dôstojníkmi v kláštore. Pravdepodobne sa chcel najskôr mníchov zbaviť, ale nakoniec u nich hľadal radu vo svojej životnej kríze. Legenda hovorí, že jedného dňa sa modlil takto: „Ó, slnko! Ak si Boh, prosím, daj mi o sebe vedieť! A ty, ó Bože, ktorého nepoznám, daj sa mi poznať!“ Nejaký hlas mu odpovedal: „Mnísi vo Wadi El Natrun poznajú pravého Boha. Choď k nim a oni ti to povedia.“ Mojžiš si prepásal svoj meč a vydal sa do púšte. Mnísi spočiatku pochybovali o jeho čestnosti, ale snažili sa mu postupne odhaľovať kresťanstvo.
Legenda hovorí, že Mojžiš svoje hriechy vyznal Makarovi Veľkému. Zjavil sa mu anjel s tabuľou popísanou jeho hriechmi. V momente, keď Mojžiš doznával svoje hriechy, anjel začal tabuľu lámať, až bola úplne zničená. Po jeho katechumenáte bol Mojžiš pokrstený práve Makariom Veľkým. Potom ho brat Izidor odviezol do noviciátu. Podporoval ho, aby sa pôstom a nočnou modlitbou formoval. Hovorí sa, že Mojžiš prekonal pokušenie vrátiť sa k svojmu starému životu práve týmito cvičeniami. Žil v pustovni a veľmi sa postil. Mojžišov asketizmus zašiel tak ďaleko, až mu Izidor poradil: „Prestaň! Aj v askéze musíš ísť cestou miernosti!“
Pokušenia
Nasledujúca legenda sa nachádza v knihe Paterikon (Kniha otcov)
Mojžiš mal pokušenia opustiť svoju pustovňu ako aj celibát. Izidor ho však priviedol na strechu domu a ukázal mu anjelov pripravených na bitku s démonmi v západnej púšti. Potom mu ukázal aj anjelov, ktorí boli tiež pripravení na boj, ale na východ od Nílu. Mojžišovi potom povedal, že v boji so svojimi vášňami sa musí úplne oslobodiť od akýchkoľvek predchádzajúcich hriechov.
V podobnej tradícii sa hovorí, že Mojžiš vedomý si svojich povinností a sľubov bol znova sklamaný svojou vlastnou nedokonalosťou. Izidor ho pred úsvitom opäť priviedol na strechu a tam obaja sledovali prvé slnečné lúče na obzore. Povedal mu: „Pozri, lúče slnka len pomaly prerezávajú temnotu noci a vchádzajú do nového dňa, a takisto sa človek postupne ponára do úplnej kontemplácie a zbavuje sa svojich hriechov.“
Ďalšia legenda hovorí, že istí štyria zlodeji napadli Mojžišovu pustovňu v noci, aby ho okradli bez toho, že by vedeli, kto tam vlastne je. V tú noc sa odohrala bitka, na konci ktorej sa Mojžišovi podarilo spútať všetkých zlodejov. Hovorí sa, že Mojžiš bol vystrašený svojim násilným správaním a priniesol zlodejov ako zväzok slamy na ramenách k opátovi kláštora a opýtal sa, čo má s nimi urobiť. Mojžiš sa potom postil sedem dní. Mnísi rozhodli o prepustení lupičov. Legenda opisuje, že lupiči spoznali v Mojžišovi svojho bývalého vodcu a rozhodli sa, že vstúpia do kláštora, aby si očistili srdcia. A tak sa väčšina jeho bývalých členov gangu stala mníchmi práve po tomto incidente.
Ďalej sa uvádza situácia, v ktorej bol Mojžiš urážaný a potupovaný. On však neodpovedal na urážky. Keď sa ho pýtali, či bol tichý aj vo vnútri, ako bol aj navonok, odpovedal „nie.“ Istý mních sa pýtal svojho duchovného vodcu, ako je možné, že Mojžiš je navonok pokojný, zatiaľ čo vo vnútri pokoj nemá. Odpoveď bola jednoduchá – vonkajší pokoj je síce nedokonalý, ale chráni ostatných pred násilím a slúži iným k Božej milosti.
Známa je tiež legenda, že Mojžišovi zverili úlohu, aby mníchom čerpal za noci vodu zo studne. Poskytoval túto službu najmä starším, keďže žili ďaleko od studne a bolo by pre nich ťažké, aby si nosili vodu sami. Náhla bolesť, možno z dôvodu zápalu, spôsobila, že padol na okraj studne a zostal nehybný. Legenda to nazýva ako úder od diabla, keď ho načisto opustil. Mojžiša našli na druhý deň ráno, preniesli, uložili do postele, kde strávil celý rok. Tak mal možnosť praktizovať ďalší asketizmus a konečne zostať natrvalo v kláštore. Izidor ho požehnal a zistil, že ho opustilo všetko utrpenie. Mojžiš potom prijal Eucharistiu a vrátil sa do svojej cely. Od toho času mal podľa legendy moc nad démonmi.
Pustovník a kňaz
Mojžiš žil v kláštore a dočasne ako pustovník v púšti. V ďalších jeho rokoch sa ukázal ako nadaný duchovný vodca. Hovorí o tom jedna udalosť, keď opát prikázal mníchom, aby sa postili. Niektorí bratia prišli k Mojžišovi, ktorý im pripravoval jedlo. Niektorí z nich si však mysleli, že pôst porušil a hneď utekali za opátom oznámiť túto správu. Keď prišiel opát s mníchmi k nemu, aby ho pokarhali, zistili skutočnosť, okamžite zmenili názor a povedali mu: „Ty si síce porušil ľudský príkaz, ale bolo správne, že si postupoval podľa božieho prikázania pohostinstva.“ Táto tradícia je považovaná za najstarší dôkaz pôstu.
Kedysi, keď sa jeden z bratov prehrešil proti pravidlám, vyzvali Mojžiša, aby rozhodol o vhodnom treste. Mojžiš to však odmietol. Keď ho však znova zavolali na schôdzku, vzal s námahou džbán vody a niesol ho na ramenách. Podľa inej tradície išlo o pieskom naplnený kôš alebo vrece. Keď sa dostal na miesto stretnutia, vyšli mnísi a pýtali sa ho, prečo nesie náklad na ramenách. On odpovedal: „Moje hriechy vytekajú zo mňa a ja ich nevidím, ale dnes som prišiel súdiť chyby iných.“ Keď to počuli zhromaždení bratia, odpustili mníchovi všetky priestupky a obrátili pozornosť na svoje vlastné chyby.
Mojžiš sa stal slávnym, dokonca ho chcel sám guvernér navštíviť. On ale utiekol, pretože nechcel prijímať žiadnych návštevníkov. Sluhovia guvernéra, ktorí čakali v kláštore, sa stretli s mníchom na ceste a pýtali sa ho na Mojžiša. Mních povedal: „Nemusíte ani pokračovať v ceste za týmto falošným a bezcenným mníchom!“ Keď mnísi neskôr tohto služobníka spoznali podľa popisu služobníkov, rozpoznali v ňom Mojžiša.
Po mnohých rokoch bol Mojžiš patriarchom vysvätený za diakona. Podľa tradície ho na popud starších predtým vyhnal zo svätyne kvôli farbe pleti, aby otestoval jeho pokoru. No ihneď po tomto incidente ho patriarcha zavolal späť k oltáru, a ustanoviho ho za presbytera, vysväteného kňaza, čo bolo veľmi nezvyčajné u skétskych mníchov v tej dobe.
V západnej púšti sa tak okolo Mojžiša zhromaždilo 75 učeníkov, čo podľa tradície zodpovedalo počtu zlodejov, ktorých predtým viedol.
Umučenie
Keď mal Mojžiš 75 rokov, šiel podľa tradície s niektorými staršími k Makariovi Veľkému, ktorý povedal: „Vidím jedného medzi vami, ktorému bude patriť koruna mučeníctva.“ Mojžiš vraj odpovedal: „Možno som to ja, lebo je napísané: Všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.“ (Mt 26,52)
V roku 407 Mazikovia napadli Egypt a plánovali útok na kláštor Paromeos, kde žil Mojžiš. Bol to berberský kmeň z líbyjskej púšte. Mnísi sa chceli brániť, ale Mojžiš im zakázal. Požehnal im a odporučil im, aby ho opustili, aby sa tak vyhli násilnej smrti. Nechcel, aby použili zbrane. Požiadali ho, aby ich doprevádzal, ale on odmietol a zdôraznil, že už dlho čakal na tento deň. Takmer všetci mnísi ho opustili, iba Mojžiš a sedem ďalších dobrovoľne zostali. Útočníkov pozdravil s otvorenou náručou. Bol to Maziken, čo zabil Mojžiša a ostatných, iba jeden mních sa schoval pod povrazom. Legenda hovorí, že videl anjela, ktorý držal korunu v ruke. Potom sa vynoril z úkrytu a mních zomrel mučeníckou smrťou.
Rozdielna interpretácia smrti Mojžiša sa nachádza v knihe Raj alebo záhrada Svätých otcov, kde je citovaný otec Poimen. Mojžiš sa spýtal abbu Zachariáša, ktorý predvídal jeho smrť, „Otče, je dobré, aby sme boli ticho?“ Zachariáš odpovedal: „Áno, syn môj, ostaň v tichosti.“ Keď Mojžiš zomieral, Izidor sedel pri ňom. Mojžiš pohliadol do neba a povedal: „Raduj sa a buď šťastný, môj syn Zachariáš, lebo sa otvorili brány nebies.”
Uctievanie
Ostatky sv. Mojžiša sa nachádzajú v mariánskom kostole pri koptskom kláštore Paromeos. Je obzvlášť obľúbený u afroamerických obyvateľov. Je jedným z patrónov Afriky a afroamerického obyvateľstva. Patronát drží i u pravoslávneho bratstva v Michigane a prepošstve v Norbertine v Raymond v Mississippi. Je patrónom väzenských kaplánov.
