Svätý
Sviatok: 29. október
* okolo 96
† asi 212 Jeruzalem, Izrael
Narcis bol biskupom v Jeruzaleme v druhom storočí. Narodil sa okolo roku 96. O jeho detstve, mladosti a ani živote nemáme veľa správ. Okolo roku 180 zomrel v Jeruzaleme biskup Dolichianus. Staručkého Narcisa si vtedy ostatní biskupi, kňazi a Boží ľud vyvolili za jeho nástupcu. V roku 195 on a Teofil, biskup z Cézarey v Palestíne, viedli koncil biskupov z Palestíny v Cézarei, asi v dobe slávenia Veľkej noci, v ktorom bolo nariadené, že táto slávnosť bude vždy v nedeľu a nie so židovskou obetou. Euzébius vo svojich Cirkevných dejinách uvádza, že kresťania z Jeruzalema si v tom čase zachovávali spomienky na viacero zázrakov, ktoré Boh spravil cez tohto biskupa. Jeden rok na Bielu sobotu sa napríklad stalo, že nebol dostatok oleja v lampách v kostole. Diakoni na to upozornili biskupa. Narcis im nariadil priniesť vodu z krstiteľnice. Veľmi sa divili, no poslúchli. Biskup sa nad vodou pomodlil, požehnal ju a kázal diakonom, aby ju naliali do lámp. Keď to urobili, hneď sa premenila na olej, čo vyvolalo veľké prekvapenie. Niektorí kresťania si z tohto oleja zobrali domov a dejepisec Euzébius ho aj po stoštyridsiatich rokoch na vlastné oči videl.
No napriek týmto úspechom musel Euzébius čeliť aj protivenstvám a utrpeniam. Keďže aj karhal a napomínal, popudil si proti sebe nekajúcich hriešnikov. Traja z nich ho falošne obvinili z ohavného zločinu, ktorý Euzébius presne neopísal. Potvrdili svoje obvinenie aj krivými prísahami a prekliatiami; jeden si želal byť upálený, iný byť nakazený malomocenstvom a tretí, aby stratil zrak, keby to, čo tvrdili, nebola pravda. Napriek týmto tvrdeniam ich obvinenie nenašlo odozvu a onedlho nasledovala odplata. Prvý zhorel vo svojom dome s celou svojou rodinou pri náhodnom požiari. Druhý bol nakazený malomocenstvom a tretí, vydesený týmito udalosťami, priznal zradu a krivé obvinenie. Pre veľa sĺz, ktoré vyplakal za svoje hriechy, stratil pred smrťou zrak. Narcis medzi tým opustil Jeruzalem, hoci klebety nezanechali dojem medzi ľuďmi. Strávil dlhý čas v samote, po čom už dlho túžil. Tešil sa zo šťastia, ktoré mu dával hlboký duchovný rozhovor s Bohom. Cirkev v Jeruzaleme však nemohla byť bez pastiera. Ľudia sa vybrali Narcisa hľadať, no nenašli ho. Preto biskupi zo susednej provincie po určitom čase umiestnili na jeho miesto Dia, Germaniona a nakoniec Gordia. Po Gordiovej smrti sa nečakane objavil Narcis. Všetci veriaci, nadchnutí príchodom ich svätého ochrancu, ktorého nevinnosť bola veľmi vierohodne ospravedlnená, chceli, aby pokračoval v správe diecézy. On súhlasil, ale kvôli svojmu veľmi vysokému veku si pribral za pomocníka Alexandra, biskupa z Kappadócie. S jeho pomocou potom pokračoval v správe svojho biskupstva až do roku 212. Zomrel vo vysokom veku – stošestnásť rokov.
