Svätý
Sviatok: 12. máj
* okolo 289 Frýgia (?), dnešné stredné Turecko
† 304 (?) Rím
Atribúty: meč, koruna
Patrón prvoprijímajúcich, detí, rytierov; proti bolestiam hlavy, kŕčom a kožným chorobám; pred krivou prísahou; ochranca mladej sejby pred jarnými mrazmi
Presné dáta o živote sv. Pankráca nemáme. Narodil sa zrejme vo Frýgii. Rodičia mu skoro zomreli, a tak sa ho ujal jeho strýc Dionýz. Ten si ho vzal so sebou do Ríma, keďže tam mal zostať Pankrácovi nejaký majetok po rodičoch a tiež tam boli väčšie možnosti vzdelania. V Ríme sa obaja stretli s kresťanmi. Podľa tradície ich pokrstil sám pápež sv. Marcelín. Odporučil im, aby odišli z Ríma preč, keďže tam zúrilo prenasledovanie kresťanov. Dionýz však čoskoro zomrel. Pankrác zostal v Ríme a pomáhal svojím majetkom kresťanom. Chytili ho a predviedli pred samotného cisára Diokleciána, ktorý osobne vypočúval nedospelých a snažil sa ich presvedčiť, aby zanechali kresťanstvo. Pätnásťročný Pankrác mu však odvážne odpovedal: „Stal som sa kresťanom z presvedčenia a zostanem ním až do smrti.“ Cisár nariadil, aby ho sťali. Poprava prebehla na Via Aurelia. Pankrácovo telo pochovala jedna zbožná žena do blízkych katakomb, ktoré doteraz nesú jeho meno. Okolo roku 500 postavili nad jeho hrobom chrám. Pankrácovo meno spomína už sv. Hieronym vo svojom Martyrológiu. Úcta k sv. Pankrácovi sa rýchlo rozšírila a je živá dodnes.
