Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 1. máj

* 1265 Forli, Taliansko
† 1345 tamtiež

Význam mena: pútnik (lat.)

Patrón rodičov detí, šestonedieľok; pri rakovine, reume, dne, zlomeninách nôh a proti moru

Sv. Peregrinus

Sv. Peregrinus

Peregrinus Laziosi sa narodil vo Forli (Taliansko) v šľachtickej rodine asi v roku 1265. Ako mladík bol aktívnym politikom a členom zoskupenia, ktoré brojilo proti pápežovi. Počas jedného povstania Peregrinus udrel do tváre sv. Filipa Beniziho, ktorého poslal pápež, aby zmieril obe strany. Sv. Filip vtedy nastavil aj druhé líce. Peregrina sa to tak dotklo, že sa zahanbil, oľutoval svoj čin a obrátil sa na kresťanskú vieru. Odišiel do Sieny a vstúpil do kláštora servitov. Nikdy sa nestal kňazom, bol jednoduchým bratom. Snažil sa žiť názov svojej rehole – serviti – služobníci. Modlil sa, postil, ochotne slúžil bratom, usilovne vykonával zverené práce. Neskôr (asi v r. 1315) na príkaz predstavených založil kláštor vo svojom rodnom meste Forli. Tu zostal až do smrti. Hovorí sa, že tridsať rokov si vôbec nesadol, zachovával mlčanie, nakoľko to bolo možné, a samotu. Vo Forli dostal rakovinu, zasiahla mu nohu. Lekári nariadili amputáciu. Peregrinus strávil nasledujúcu noc v modlitbe. Ráno bola noha zdravá. Zvesť o tomto zázraku sa rýchlo rozšírila. Mnohí ho navštevovali s prosbou o pomoc. Vďaka jeho pôsobeniu sa veľa ľudí obrátilo k Bohu. Peregrinus zomrel asi v roku 1345. Za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XIII. v roku 1726.