Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätá

Sviatok: 23. september

  1. storočie Ikónium (teraz Konya, Turecko)

V zoznamoch svätých sa nachádza viacero svätíc s menom Tekla. V niektorých prípadoch ide o zdvojenie alebo zámenu

Saint of the Day – 23 September – St Thecla (1st century) Virgin and Martyr  – AnaStpaul

osôb. O sv. Tekle z Ikónia je dosť historických dokladov, ktoré nedovoľujú pochybovať o jej jestvovaní. Na kresťanskom východe sa uctievala ako „prvomučeníčka“. Strediskom jej úcty bola Seleucia v Cilícii. Ale aj na kresťanskom západe sa rozšírila jej úcta už v kresťanskom staroveku. Tak v Ríme sa zachovali dve fresky z 3. stor., ktoré boli pôvodne v podzemnom pohrebisku neďaleko baziliky sv. Pavla „za hradbami“ a ktoré vyobrazujú sväticu s výjavmi z jej mučenia. Nedajú sa však spoľahlivo určiť základné údaje o jej živote. Pričinil sa o to okolo r. 180 istý maloázijský kňaz, ktorý z obdivu k apoštolovi národov napísal románovité „Skutky Pavla a Tekly“ (lat. ,,Acta Pauli et Theclae“). Podľa nich Tekla pochádzala z mesta Ikónium (ter. Konya v juž. Turecku). Pri kázaní sv. Pavla v tomto meste sa stala kresťankou a jeho učeníčkou. Okrem toho sa rozhodla zasvätiť Bohu v panenstve. Tým pobúrila matku a snúbenca, ktorý ju udal rímskemu prokonzulovi ako kresťanku. Teklu odsúdili na upálenie, ale ona zázračne unikla smrti.

Odtiaľ šla do Mýry kde sa znovu stretla so sv. Pavlom, a do Ikónia, kde navštívila svoju matku. Napokon sa uchýlila do cilícijskej Seleucie, kde „usnula pekným spánkom, keď predtým mnohých osvietila Božím slovom“. Cirkevní predstavitelia odsúdili „Skutky Pavla a Tekly“ ako nepravé a ich pôvodcu za trest suspendovali; zakázali mu vykonávať kňazské funkcie. Napriek tomu sa „Acta“ rozšírili a tak svätopisci ako aj umelci ich používali za podklad svojich diel. Je pravdepodobné, že legenda o sv. Pavlovi a Tekle obsahuje historické prvky, ale v kresťanskom staroveku ich nik bližšie neurčil. Vtedajším veriacim stačila tradícia potvrdená Cirkvou, ktorá odsúdila pokus urobiť zo známej starokresťanskej vyznavačky hrdinku románu. A v novoveku sa už ťažko dá očistiť historické jadro od legendárneho nánosu, keď nás od pôvodných udalostí delí devätnásť storočí a keď sú miesta, kde sa udalosti odohrávali, už mnoho storočí v rukách kresťanom nežičlivých moslimov.


Literatúra:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995