Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 11. august

† 3.-4. storočie

Význam mena: pochádzajúci z mesta Tibur (dnes Tivoli blízko Ríma – z lat.)

Presné historické záznamy o sv. Tiborovi nemáme. O úcte k nemu svedčí nápis, pochádzajúci z polovice 4. storočia. Jeho autorom je pápež sv. Damaz I. Približne z konca 4. storočia pochádza freska sv. Tibora, ktorá sa nachádza v katakombách sv. Marcelína. Jeho hrob však nie je presne identifikovaný. V roku 827 jeho relikvie z katakomb ukradli a preniesli do kláštora v Soissons spolu s relikviami sv. Marcelína a Petra. Späť do Ríma sa relikvie dostali za pápeža Gregora IV.

Príbeh o sv. Tiborovi sa spomína v legende o sv. Šebastiánovi. Chromatius, rímsky prefekt, poslal niekoľkých kresťanov na smrť. Sám sa potom však obrátil vďaka sv. Trankvilínovi. Pokrstil ho sv. Polykarp. Jediným synom Chromatia bol Tibor. Pokrstili aj toho, jeho krstným otcom sa stal sv. Šebastián. Počas prenasledovania kresťanov za čias cisára Diokleciána sa Tibor ukryl v otcovskom dome. Našli sa však zradcovia, ktorí ho prezradili, a tak bol predvedený pred prefekta Fabiána. Tibor vyznal svoju vieru. Potvrdil to zázrakom, keď sa s krížom v ruke prechádzal po žeravom uhlí bez známky bolesti či popálenia. Pohania to však pripísali čarám a sťali ho. Stalo sa to na Via Lavicana asi v roku 286. Miesto popravy kresťania nazvali „Ad duas lauras“ (Pri dvoch víťazných stromoch).