Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

zakladateľ Kongregácie služobníkov lásky a Inštitútu Dcér starostlivej Panny Márie

* 9. október 1842 Fraciscio, Taliansko
† 24. október 1915 Como, Taliansko

Sviatok: 24. október

Svätý Alojz Guanella, kňaz

Život dona Alojza Guanellu bol neustálou snahou byť prítomným a poskytnúť pomocnú ruku tam, kde sa ozýva volanie o pomoc. Túto schopnosť rozvíjal už od svojej mladosti.

Alojz Guanella sa narodil 19. decembra 1842 vo Francisciu, ktoré je súčasťou Campodolcina v diecéze Como. V nasledujúci deň mu bola udelená sviatosť krstu.

Rodičia, Lorenzo a Mária boli príkladní kresťania – katolíci, starali sa o rodinu, pracovali na poli a venovali sa aj pastierstvu. V rodine bolo zvykom nielen modliť sa svätý ruženec, ale čítali sa aj životopisy svätých a táto skúsenosť poznačila aj jeho osobnú apoštolskú aktivitu.

Po štúdiách v seminári v Como prijal dňa 26. mája 1866 kňazskú vysviacku a o rok bol vymenovaný za farára v Savogne. Počas siedmich rokov horlivej služby bol v kontakte s donom Boscom a s Inštitútom Cottolengo v Turíne. Túži však po radikálnejšom spôsobe života, preto v roku 1875 prichádza k donovi Boscovi, aby zložil trojročné rehoľné sľuby. Biskup z Como ho však povoláva naspäť do diecézy a don Guanella sa vracia s túžbou založiť inštitút, ktorý by sa venoval chlapcom z chudobných pomerov. Otvorí preto školu, ktorú však pre nevôľu miestnych občianskych autorít musí onedlho zavrieť. Don Guanella nazýval zvláštne momenty Božej priazne „hodinou milosrdenstva“. Takým momentom bol november 1881, kedy prišiel ako farár do Pianello Lario a našiel tu skupinu dievčat, ktoré sa venovali pomoci biednym.

Táto skupina mladých žien sa stane základom novej kongregácie Dcéry starostlivej Panny Márie. Horlivosť a apoštolská láska dona Alojza zvyšujú aktivity dobročinných diel až natoľko, že sa môžu rozšíriť až do srdca samotného mesta Como. Svoju činnosť začína „Dom Božej starostlivosti“, ktorý sa neskôr stáva materským domom pre dve kongregácie, ženskú a mužskú.

S rastúcim počtom chudobných vzrastá aj počet rúk a sŕdc, ktoré sú ochotné im pomáhať a milovať ich. Súčasne s kongregáciou sestier don Guanella zhromažďuje aj skupinu kňazov, ktorým dáva meno „služobníci lásky“.

„Pokiaľ jestvujú chudobní, ktorým treba pomáhať, nie je možné sa zastaviť“, často opakuje počas svojich ciest stretávajúc sa s pliagou chudoby. Aj pre toto sa jeho dve kongregácie rozbiehajú do viacerých talianskych regiónov a tiež aj do neďalekej Švajčiarskej konfederácie, do kantónov Grigioni a Ticino. V roku 1904 blahoslavený Alojz Guanella napĺňa svoj sen a prichádza do svätého mesta, do Ríma, aby bol blízko pápeža a aby vďaka žiarivému svedectvu lásky a apoštolskému nadšeniu ukázal svoju vernosť Cirkvi.

Svätý Pius X. vnímal veľkosť ducha dona Guanellu, vážil si ho a zveril sa mu s túžbou postaviť kostol zasvätený Odchodu (Smrti) svätého Jozefa. Popri farnosti tu tiež vznikla Zbožná jednota Odchodu (Smrti) svätého Jozefa, čo je spoločenstvo modlitieb za zomrelých. Svätý Pius X. chcel byť prvý medzi zapísanými. Misionárske nadšenie pobáda dona Guanellu ísť do Severnej Ameriky, medzi talianskych emigrantov. V decembri roku 1912 vo veku sedemdesiat rokov nastupuje na loď a prichádza do Spojených štátov.

Posledná mimoriadna udalosť v živote dona Guanellu sa udiala v januári 1915, keď chcel zostať v Ríme, aby bol na pomoci postihnutým zemetrasením v Abruzze. Po jeho boku horlivo pracuje ctihodný Aurelio Bacciarini, ktorý sa stal prvým farárom vo farnosti svätého Jozefa a jeho nástupcom vo vedení Kongregácie služobníkov lásky. Neskôr je povolaný do biskupskej služby v diecéze Lugano vo Švajčiarsku.

Ťarcha staroby, vstup Talianska do prvej svetovej vojny, služba niektorých spolubratov na frontových bojiskách, toto všetko ohrozuje jeho zdravie.

Vo svojich spisoch zanecháva don Guanella nasledujúci odkaz: „Smrť je ako matka, ktorá si objíma syna […], je anjelom, ktorý nás vovádza do vlasti“. Táto matka, žiariaca ako anjel, prišla o 14.15 hod. v tú nedeľu 24. októbra 1915. A bola to nedeľa bez súmraku.

Za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. dňa 23. októbra 2011.

Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim

Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 1/2012