Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

zakladateľ rehole redemptoristov (CSsR)

Svätý

Sviatok: 1. august

* 27. september 1696 Marianella, dnes časť mesta Neapol, Taliansko
† 1. august 1787 Nocera dei Pagani, Taliansko

Patrón spovedníkov, duchovných vodcov, morálnych teológov

Sv. Alfonz de' Liguori

Sv. Alfonz de’ Liguori

Sv. Alfonz sa narodil 27. septembra 1696 v Marianelle, neďaleko Neapolu v Taliansku. Jeho rodina bola veľmi nábožná. Otec bol vojakom, kapitánom kráľovskej lode (galéry). Alfonz bol najstarším zo siedmich detí, jeho matka bola španielskeho pôvodu, tiež veľmi zbožná. Ako šestnásťročný dosiahol doktorát na Neapolskej univerzite. Do svojich devätnástich rokov bol právnikom, potom však, vidiac nestálosť tohto sveta, sa rozhodol opustiť súdne siene aj svoju slávu, ktorú si v krátkej dobe získal.

Keď roku 1723 navštívil miestnu nemocnicu, mal víziu a počul hlas, aby zasvätil svoj život jedine Bohu. Ako odpoveď na túto výzvu napriek odporu jeho rodiny sa pevne rozhodol pre duchovný život. 21.decembra 1726 sa stal kňazom. Šesť rokov vykonával misie v Neapole. V apríli 1729 odišiel do kolégia, ktoré založil otec Matúš Ripa, apoštol Číny. Tam stretol biskupa Tomáša Falcoia, ktorý založil kongregáciu Nábožných robotníkov. Stali sa priateľmi. Toto priateľstvo a takisto spolupráca s mystičkou sestrou Máriou Celestou mu pomohli založiť Kongregáciu Božského Vykupiteľa. Bolo to 9.novembra 1732. Stretal sa s mnohými problémami, po roku existencie zostal sám iba s jedným laickým bratom, ostatní ho opustili. Avšak začal znova. V roku 1743 sa stal priorom dvoch nových kongregácií – mužskej a ženskej. Pre mužskú vetvu mu pápež Benedikt XIV. dal povolenie v roku 1749 a pre ženskú v roku 1750. Alfonz sa naďalej venoval ľudovým misiám a kázaniu. Odmietol stať sa biskupom Palerma. No v roku 1762 dostal pápežské nariadenie, aby prijal menovanie za biskupa pre Gótov v okolí Neapola. Na starosti dostal viac ako tridsaťtisíc neučených ľudí a štyristo ľahostajných kňazov. Trinásť rokov Alfonz kŕmil chudobných, vyučoval neučených, zreorganizoval seminár a kláštory, učil teológiu a písal. Bol veľmi prísny. Trpel reumatizmom, ktorý začal deformovať jeho telo. Niekoľko rokov musel piť iba pomocou trubičky, kvôli zohnutiu hlavy. V máji 1768 dostal reumatickú horúčku, ktorá trvala do júna 1769. Do roku 1775 sa nemohol vrátiť na svoje biskupstvo, pretože zostal paralyzovaný.

V roku 1780 bol podvedený, aby podpísal podriadenie kráľovskému schváleniu svojej rehole. Dopadlo to tak, že pravidlá rehole boli zmenené a Alfonza zosadila a vydedila jeho vlastná rehoľa. Alfonz dostal z toho priam mučivé úzkosti. Po čase to však prekonal, bol obdarený mystickými zážitkami, konal zázraky a predpovedal rôzne udalosti. 1.augusta 1787 v Nocera di Pagani pri Neapole pokojne zomrel. Tam ho aj pochovali.

Beatifikovaný bol v roku 1816 a za svätého bol vyhlásený 1839. V roku 1871 ho pápež Pius IX. vyhlásil za Učiteľa Cirkvi. Veľký vplyv na morálnu teológiu a asketiku mali jeho spisy, ktoré sú nadčasové. Význam má najmä jeho morálna teológia a mariánske spisy. Je patrónom spovedníkov, moralistov a laického apoštolátu. Zobrazuje sa ako mladý kňaz alebo ako zohnutý reumatizmom.