Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 8. november

* okolo 1066 Moulincourte pri Soissons, Francúzsko
† 8. november 1115 kláštor St-Crépin Soissons, Francúzsko

Význam mena: chránený Bohom (zast. nem.)

Atribút: biskupská berla

Sv. Bohumír sa narodil okolo roku 1066 v Moulincourte pri Soissons (severovýchodne od Paríža) vo Francúzsku v zbožnej šľachtickej rodine Froda a Alžbety. Jeho rodičia dlhé roky nemohli mať dieťa. Raz ich navštívil opát Bohumír z kláštora na Mont-Saint-Quentin (východne od Amiens). Manželia sa mu zdôverili so svojím problémom. Opát im poradil, aby sa naďalej modlili, aby urobili sľub Pánu Bohu a podporovali chrámy. Aj sám prisľúbil modlitby. Manželia naozaj sľúbili, že ak sa im narodí dieťa, obetujú ho pre službu Bohu. Po roku sa im narodil syn, ktorému dali meno po opátovi Bohumírovi. Päť rokov ho vzorne vychovávali. Potom ho podľa vtedajšieho zvyku dali na výchovu do kláštora opátovi Bohumírovi. Chlapcovi sa život v kláštore zapáčil. V horlivosti a prísnosti nie raz prevýšil aj svojich učiteľov. Po dokončení štúdia sa rozhodol ostať v kláštore ako mních. Po zložení slávnostných sľubov bol okolo roku 1090 vysvätený za kňaza. V kláštore mal na starosti chorých, chudobných, hostí a iné potreby.

V roku 1095 bol vymenovaný za opáta do kláštora v Nogente v Pikardii. Hoci nerád, predsa z poslušnosti voči biskupovi opustil Bohumír svoj kláštor a odišiel do Pikardie. Kláštor našiel v zlom stave. Bol spustnutý; niekoľko mníchov v ňom žilo vo veľkom neporiadku a bez disciplíny. Bohumír sa dal ihneď do práce. Začal opravovať kláštor, zaviedol disciplínu a poriadok. Obnovil hospodárstvo a pri kláštore vystaval dom pre biednych a nemocných, ktorých on sám potom ošetroval. Sám na seba bol veľmi prísny. Viacerí z mníchov nasledovali tento jeho vzor. Keďže chýr o svätosti jeho života sa rýchlo šíril, v roku 1104 ho jednohlasne zvolili za biskupa mesta Amiens (severne od Paríža). Sám Bohumír o tejto voľbe nič nevedel a keď sa dozvedel, bránil sa, chcel ujsť. No nedovolili mu to a naliehali, aby to prijal. Nakoniec so slzami v očiach privolil. Za biskupa ho vysvätil Manasses, remešský arcibiskup. Vzápätí sa Bohumír vybral peši a bosý do svojho biskupského sídla.

Aj ako biskup zostal ponížený a prísny na seba. Navštevoval veriacich, povzbudzoval ich vo viere, podporoval chudobných, vdovy a siroty, bol láskavým otcom pre každého. No na druhej strane prísne napomínal a trestal neporiadky, ktorých bolo v jeho biskupstve viac než dosť. Medzi šľachtou, no aj medzi klérom panovala samopašnosť, povery, manželská nevera. Biskupova prísnosť niektorým veľmožom nebola po chuti, a tak sa rozhodli, že ho otrávia vínom. Podľa legendy biskup dal najprv psovi kúsok chleba namočený vo víne. Pes zdochol, no biskup sa zachránil. V roku 1114, keď videl, že neporiadky pretrvávajú, rozhodol sa zriecť biskupstva a odísť do kartuziánskeho kláštora. Svoje rozhodnutie oznámil na cirkevnej synode roku 1115. No zhromaždení biskupi to neprijali a kázali mu vrátiť sa. Vrátil sa teda a pokračoval v ťažkej úlohe. Pár mesiacov sa zodieral v namáhavej práci. Nenachádzal však pokoja. Túžil, aby ho nebo oslobodilo z tohto slzavého údolia.

16. júna 1115 zvolal synodu do Amiens. V júli sa zúčastnil na sneme v Chalons. Pri návrate sa zastavil v kláštore sv. Krišpína v Soissons, kde dostal zimnicu. Choroba sa zhoršovala a on cítil, že sa blíži koniec. Prijal sviatosti zomierajúcich a dňa 8. novembra 1115 zomrel vo veku okolo päťdesiat rokov. Pochovali ho v kláštornom kostole v Soissons. Na jeho hrobe sa stalo veľa zázrakov.