Svätý
Sviatok: 30. august
* okolo r. 590 , Connacht, Írsko
† 18. august 670 Meaux, Francúzsko
Atribúty: lopata, rýľ, veniec z ruží
Patrónom: záhradníkov, obchodníkov s kvetinami, kováčov, debnárov, výrobcov punčoch, baličov, notárov
Fiacrius sa narodil koncom 6. storočia, pravdepodobne v severnom Írsku, podľa iných prameňov bo synom škótskeho kráľa Eoina IV. Rozhodol sa opustiť spoločnosť a stať sa pustovníkom. Stránil sa popularity a slávy; vyhľadával samotu. Odišiel do Francúzska. Podľa nespoľahlivého legendárneho rozprávania mal totiž pochádzať z kráľovského rodu.
Spoľahlivou správou je až jeho návšteva benediktínskeho biskupa v Meaux, sv. Farona, od ktorého obdržal v blízkosti Breuil pozemok. Na ňom si postavil pustovňu, pri ktorej pestoval hlavne zeleninu a bylinky, a na ktorom tiež vybudoval skromný útulok pre pútnikov. Podľa legendy neoral vraj pluhom, ale iba svojou palicou. Býva vyobrazený ako pustovník s palicou pri orbe alebo ako mních v habite s bibliu a rýľom. Podľa legendy na pozemku, kde býval predtým les, vyrástla kvitnúca záhrada.
Bol kňazom. Mal charizmu uzdravovať; uvádza sa liečenie hemeroidov a pohlavných chorôb. Sám Fiacrius sa obával hriechu nečistoty, a preto sa až úzkostlivo stránil žien. Okolo Fiacria sa zhromaždila skupina žiakov, nasledujúca jeho pustovnícky štýl života.
Zomrel okolo roku 670 a bol pochovaný v Meaux. Neskôr boli jeho ostatky prenesené do meauxskej katedrály, lebo sa na jeho hrobe začali diať zázračné uzdravenia. Meaux sa od 12. storočia stalo pútnickým miestom, neskôr tiež zastávkou pútnikov na Svätojakubskej ceste. Miesto jeho pustovníckeho života bolo nazývané Seine-et- Marne a mesto vybudované v tých miestach kde sa zdržiaval Saint-Fiacre-en-Brie.
