Svätý
Sviatok: 12. jún
* 9. október 1777 Verona, Taliansko
† 12. jún 1853 tamtiež
Význam mena Gašpar: vľúdny učiteľ (perz.)
Sv. Gašpar Bertoni
Sv. Gašpar Bertoni sa narodil vo Verone v Taliansku 9. októbra 1777. Jeho otec sa volal František a mama Brunora. Pokrstil ho jeho prastrýko Jakub Bertoni, ktorý bol správcom kostola sv. Pavla vo Verone. Celá rodina bola silne nábožensky založená. Gašparovým rodičom sa narodila ešte dcéra, no vo detskom veku zomrela, a tak zostal Gašpar jedináčkom. Dostal vynikajúce vzdelanie doma a v škole sv. Sebastiána, ktorú riadili jezuiti. Keď mal jedenásť rokov, pristúpil k prvému sv. prijímaniu, a vtedy pocítil túžbu zasvätiť sa Bohu v jeho službe. Keď mal osemnásť rokov, vstúpil do seminára. Počas prvého roka štúdia zažil inváziu francúzskej armády (1. júna 1796). Táto udalosť radikálne zmenila chod mesta a jeho života. Popri štúdiu sa začal venovať chorým a raneným. Vstúpil do Evanjeliového bratstva, ktoré vtedy založil páter Peter Leonardi. Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1800. Po vysviacke mu ako mladému kňazovi zverili pastoráciu mládeže. Tomuto poslaniu zasvätil všetky svoje sily. Založil oratórium s názvom „Máriina kohorta“, kde sa snažil o sociálnu a náboženskú výchovu mládeže. No v roku 1807 boli takéto organizácie dekrétom cisára Napoleona zakázané. Gašpar si teda odložil svoje plány do budúcna. V roku 1808 sa stal duchovným správcom komunity sv. Jozefa, ktorú založila sv. Magdaléna z Canossy. Tu sa stal duchovným vodcom Leopoldiny Naudetovej, ktorá mala dar mystických zjavení a neskôr založila Sestry sv. Rodiny. Ako duchovný vodca slúžil aj Teodore Campostriniovej, ktorá založila komunitu Malých sestier lásky Bolestnej Matky.
Po smrti svojej matky v roku 1810 sa odsťahoval z farnosti sv. Pavla do farnosti sv. Firma. Biskup ho poveril službou špirituála v diecéznom seminári. Svojej úlohy sa zhostil veľmi poctivo. Záležalo mu na obnove kňazstva, na tom, aby seminaristi a kňazi mali dobrý duchovný základ. V tom čase bol pápež Pius VII. Napoleonovým väzňom. Bolo to cítiť v celej Cirkvi. Seminár prechádzal hlbokou krízou. Gašpar ako duchovný správca seminára vyvinul maximálne úsilie, aby sa v seminári začala pestovať pôvodná zbožnosť a zdravá prísnosť. V krátkom čase sa to aj podarilo. Napoleonova vláda však padla. V roku 1817 pápež Pius VII. poveril Gašpara mandátom „apoštolského misionára“. No vláda vtedajšieho Rakúska to zakázala, a tak sa Gašpar venoval kázaniu a katechéze. Popritom však sám viedol hlboký duchovný život. Zo zápiskov v jeho duchovnom denníku sa zdá, že bol obdarený aj mystickými zážitkami.
Začiatkom novembra roku 1816 sa s dvoma spoločníkmi presťahoval do malého domu blízko kostola, ktorý bol zasvätený svätým stigmám sv. Františka. Tak tu vznikla nová komunita toho istého mena. Bratia sa tu otvorili bezplatnú školu. Žili spoločne v prísnom zachovávaní svojich pravidiel a v pokání. Viedli intenzívny život kontemplácie, ktorý spojili s apoštolátom medzi mládežou. Na žiadosť biskupa sa začali venovať aj seminaristom.
V roku 1812, 30. mája, dostal počas modlitby pred krížom otec Bertoni chorobu potničku. Na následky tejto choroby vtedy takmer zomrel. Ďalších 41 rokov svojho života bol poznačený touto nemocou, mal chatrné zdravie. Znášal to však s pokojom a trpezlivosťou. Mnohí ľudia ho vyhľadávali kvôli duchovnej rade a pomoci. Takmer 300 krát mu chirurgicky otvárali a liečili pravú nohu, ktorú mal zasiahnutú chorobou. Nikdy však nepovedal, že už trpel dosť, aj krátko pred smrťou sa vyjadril: „Mojím poslaním je trpieť.“ Zomrel v nedeľu poobede, 12. júna 1853. Spoločnosť, ktorú založil, sa rozšírila do iných miest v Taliansku, Spojených štátov amerických, Brazílie, Chile, na Filipíny a do misionárskych oblastí – do Južnej Afriky, Tanzánie, Pobrežia Slonoviny a Thajska. Za svätého bol vyhlásený 1. novembra 1989 v bazilike sv. Petra vo Vatikáne pápežom Jánom Pavlom II.
