Svätý
Sviatok: 26. november
* 20. 12. 1676 v Porto Mauricio
† 26. 11. 1751 v Ríme
Mariánsky ľudový misionár
Narodil sa 20. 12. 1676 v Porto Mauricio (v dnešnom Imperia), ležiacom asi 110 km juhozápadne od Janova v Taliansku, ako syn Dominika Casanuova, kapitána obchodnej lode. Pri krste dostal mená Pavol a Hieroným. Matka Anna Marie, rod. Benz, mu v troch rokoch zomrela a jeho výchovu prevzal dedko. Od 13 rokov bol v Ríme u svojho strýka Augustína, ktorý z neho chcel mať lekára. Po troch rokoch v škole u dona Fr. Santoleriho nastúpil do jezuitskej školy. Odtiaľ prešiel k františkánskej vetve Reformati, bol prijatý v Collegio Romano a 2. 10. 1697 v Santa Maria delle Grazie v Ponticelli prijal rehoľný habit a meno Leonard. Štúdium teológie dokončil v rímskom kláštore sv. Bonaventúru a 23. 9. 1702 tu prijal kňazské svätenie. Čoskoro potom ochorel na tuberkulózu, ktorá mu prekazila plány stať sa misionárom v Číne. Kardinál Colored mu povedal: „Vaša Čína je v Taliansku.“ Namiesto do Číny sa sťahoval do Neapola, potom do Vallecorsa a do rodného Porta. Jeho zdravotný stav sa ani tu nezlepšoval, kým sa neobrátil o pomoc k Panne Márii. Zároveň urobil sľub, že ak dosiahne uzdravenie, bude sa zo všetkých síl venovať ľudovým misiám. Potom začal kázať v Porto Mauricio a následne, od r. 1708 až do svojej smrti, takmer bez prerušenia po celom Taliansku. Konanie každej duchovnej obnovy trvalo väčšinou 15 dní, v mestách o tri dni dlhšie. Podstatné bolo, že sa pri nich riešili tie najväčšie ťažkosti, ako povedal sám Leonard. Pri každej takejto misii sa Leonard s pomocným kňazom Hilario de Laigueglia zdržali ďalšie dni spovedaním kajúcnikov. Ako otec Hilár uviedol, počet ľudí prevyšoval očakávania. Dochádzalo k prekvapujúcim životným zmenám u osôb, u ktorých sa pre spútanosť s neresťami zdalo obrátenie nemožné. Podľa kronikárov niektoré mestá (najmä Iesi, Valentano Viterbo i Livorno) po Leonardových príhovoroch pripomínala obrátenie v Ninive na Jonášovo splnenie úlohy. Leonardove slová boli vraj neraz potvrdzované zázraky. Alfonzom z Liguori bol Leonard z Porto označený za najväčšieho misionára storočia.
Leonard sa na každú misijnú obnovu pripravoval mimoriadnym spôsobom, pri ktorom načerpával Božiu lásku, aby ju pri misii odovzdával účastníkom. Otázku úspechu zveroval vždy Panne Márii, ktorá bola jeho významnou pomocníčkou. Pri misiách často vyzýval k modlitbe krížovej cesty a prikladal jej veľký význam.
V roku 1720 prešiel z Toskánska do strednej a južnej časti Talianska. Pápež Klement XII. ho niekedy po roku 1730 povolal do Ríma. Tu je pripomínaná jeho činnosť v kláštore sv. Bonaventúru v roku 1736. Kázal vojakom, námorníkom, väzňom a aj pre galejníkov v prístave Civitavecchia. Z jeho nasledujúcich misijných ciest sa uvádza Umbria, Janov a provincie Marche. Často kázal pod šírym nebom, pretože kostoly boli pre počet záujemcov o jeho slová príliš malé. V roku 1744 ho pápež Benedikt XIV. poslal obnoviť náboženský život na Korziku, kde v tom čase prevládali veľké problémy. Či išlo o rodinné spory, krvné pomsty a rôzne bezprávie alebo laxnosť k náboženskej viere. Situácia tam bola taká, že na jeho kázne prišli ľudia so zbraňami. Bolo mu v tom čase už 68 rokov, zdravie mu slablo a úspechy sa tu zdali skôr dočasné. Bol tu len 6 mesiacov, potom pre neho bola poslaná loď z Janova. V roku 1750 Leonard s pápežským súhlasom zriadil krížovú cestu v rímskom Koloseu. Z jari 1751 pôsobil v Lucce a poslednú misiu konal v bolonskej diecéze. Od pápeža vraj mal nariadené nechať sa previezť do Ríma, miesto putovanie pešo, ako mal vo zvyku. Jeho auto sa však vo Spolete rozbilo, preto aj napriek ochoreniu pokračoval asi viac ako 100 km pešo. Do kláštora sv. Bonaventúru dorazil 25. novembra, prijal sviatosť pomazania chorých a v noci zomrel. Už za života bol nazývaný „apoštolom Talianska.“ Z jeho diela sa zachovalo 17 zväzkov. Písal talianskym biskupom aj do zámoria a bol údajne prvým navrhovateľom dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie.
Pápež Pius VI. 2. 8. 1795 potvrdil na Palatinu pravosť zázrakov na príhovor Leonarda z Porto Mauricio, 19. 3. 1796 ho blahorečil a 29. 6. 1867 kanonizoval.
