Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 28. júl

* Severná Afrika
† 199 Rím

Pontifikát: 189 – 199

Význam mena: víťaz (lat.)

Atribút: palma

Dátum narodenia sv. Viktora nie je známy. „Liber Pontificalis“ uvádza, že pochádzal z Afriky a jeho otec sa volal Félix. Rôzne pramene sa rozchádzajú v presných údajoch o jeho pontifikáte, no pápežom bol zrejme v rokoch 189-199. Posledné roky vlády cisára Komoda a prvé roky cisára Septima Severa boli pre rímsku Cirkev pokojné. Bolo to zrejme vďaka vplyvu ženy menom Marcia, ktorá bola možno sama kresťankou, no bola aj milenkou cisára Komoda. Jedného dňa zavolala pápeža Viktora do vládneho paláca a požiadala ho o zoznam kresťanov, ktorí boli na nútených prácach v sardínskych baniach. Pápež jej tento zoznam dal. Všetci kresťanskí väzni boli na základe cisárovej všeobecnej milosti oslobodení. Medzi nimi bol aj neskorší pápež sv. Kalixt.

No vtedy prišli nezhody vo vnútri Cirkvi, bolo to kvôli sláveniu Veľkej noci. Kresťania, ktorí prišli z Ázie, slávili tento sviatok 14. nisana, bez ohľadu na deň v týždni. Pápež Viktor sa rozhodol zjednotiť Cirkev v tomto ohľade. Napísal list Polykratovi, biskupovi v Efeze, aby sa zišli biskupi Ázie a diskutovali o tom. Biskupi sa zišli a hovorili o tejto veci, no v liste, ktorý poslal potom Polykrates pápežovi, napísal, že sa chcú pridržiavať svojho zvyku. Pápež potom zvolal biskupskú synodu do Ríma, aby sa aj tam biskupi k tomu vyjadrili. Je to prvá známa rímska synoda biskupov. Ďalej poslal posolstvá aj do iných krajín, aby sa aj tam biskupi zhromaždili a vyslovili svoje mienky. Listy potom prichádzali zo všetkých strán – z Palestíny, kde synodu viedli Teofil z Cézarey a sv. Narcis z Jeruzalema; z Pontu, kde predsedal biskup Palmas; z Galie od sv. Ireneja z Lyonu a ďalších. Všetci boli za to, aby sa Veľká noc slávila v nedeľu. Pápež Viktor potom rozhodol, že sa bude Veľká Noc sláviť v nedeľu a nariadil ázijským biskupom, aby sa zjednotili s celou Cirkvou, ináč budú vylúčení zo spoločenstva Cirkvi. No nie všetci biskupi schvaľovali túto prísnosť, medzi inými aj sv. Irenej z Lyonu, ktorý napísal pápežovi, aby bol miernejší a zachoval pokojné vzťahy s biskupmi Ázie. Pripomenul mu, že aj jeho predchodca slávil Veľkú noc v nedeľu, no zároveň zachoval dobré vzťahy so všetkými. Nevieme presne, ako sa ďalej táto problematika vyvíjala, no v 3. storočí sa rímsky zvyk slávenia Veľkej noci rozšíril na celú Cirkev. Jedine biskup Blastus na východe s niekoľkými prívržencami sa držali svojho zvyku, no postupne upadli do zabudnutia.

Pápež mal problémy aj s bludármi – rímsky kňaz Florinus, ktorý zrejme pochádzal z Malej Ázie, upadol do bludu gnosticizmu. Sv. Irenej napísal proti nemu dva traktáty. Pápež Florina potom asi suspendoval a vyobcoval z Cirkvi. Ďalšie problémy mal potom pápež s obchodníkom Teodótom, ktorý hlásal blud, že Kristus bol len človek, ktorý pri krste dostal zvláštny dar Ducha Svätého a nadprirodzenú moc. Nie je isté, či za tohto pápeža vznikol aj blud montanizmu. Tertulián síce o tom píše, ale neudáva meno pápeža, teda nevieme, či ide o Viktora alebo Eleutera.

Nevieme, akou smrťou pápež Viktor zomrel, no zdá sa, že záverečných päť rokov jeho pontifikátu spadá do čias prenasledovania Cirkvi za cisára Septima Severa. Podľa tradície ho kvôli viere zabili. Pochovaný bol neďaleko hrobu sv. Petra.