Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Blahoslavená

Sviatok: 10. október

* 16. máj 1825, Kalisz, Poľsko
† 10. október 1898, Krakov, Poľsko

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Angela Mária Truszkowska

bl. Angela Mária Truszkowska

Blahoslavená Angela Mária sa narodila 16. 5. 1825 v Kaliszi v Poľsku, do starej šľachtickej rodiny Jozefa a Jozefíny Truszkowski. Bola najstaršia zo siedmich detí. Matka Jozefína sa vydávala už vo svojich 16-tich rokoch a Angela sa svojim rodičom  narodila predčasne. Rodičia jej pri krste  na Nový rok dali meno Žofia Kamila. Otec bol viceprokurátorom pri súdoch nápravnej polície, venujúci sa problémovej mládeži, a to aj cez veľké dedičstvo v białostockom kraji, ktoré by na zabezpečenie rodiny stačilo. Žofia Kamila mala ako malé dieťa panovačnú, náruživú a výbušnú povahu, no napriek tomu mala citlivé srdce k ľudskej biede. Vynikala inteligenciou, veľkorysosťou aj silným temperamentom. Nebola vôbec dôverčivá, trochu problémová vo svojich škrupuliach. Negatívne prejavy svojej povahy niekedy ťažko niesla a vo svedomí bola úzkostlivá. Bohatí a starostliví rodičia jej zaistili súkromnú vychovávateľku aj súkromné ​​štúdium. Ako dôvod pre súkromné vzdelávanie vnímali jej nedostatočné zdravie od najútlejšieho veku. S mnohými vecami sa vyrovnávala vďaka náboženskej výchove a vychádzky s vychovávateľkou rada spájala s návštevou Pána Ježiša v niektorom z kostolov. Rodina sa v roku 1837 presťahovala do Varšavy, kde sa Žofia Kamila vzdelávala na prestížnej súkromnej akadémii pani Guerin a otec s právnickým vzdelaním pracoval ako hypotekárny pisár – vo veciach hypotekárnych úverov pri stavbách nehnuteľností. Mala záľubu v čítaní a v rozhovoroch s otcom získavala náhľad do súčasných spoločenských problémov. Svoju pozornosť venovala dôsledkom sociálnych problémov a získavala tak zmysel pre spravodlivosť. V 16 rokoch Žofiu Kamilu postihla tuberkulóza, ktorá bola zachytená v ranom štádiu, no kvôli ochoreniu absolvovala zdravotný pobyt vo Švajčiarsku. Tu sa učila francúzštinu a veľa čítala. Tiež prehodnotila svoj doterajší vzťah k Bohu, vnímajúc závislosť na jeho milostiach a ako odpoveď na tieto milosti sa rozhodla stať rehoľníčkou. Rodičia o jej živote mali úplne odlišné predstavy. Ale ona to, čo svet považoval za veľké, už videla ako nudné, povrchné a klamné radosti. Spriaznenú dušu našla vo svojej sesternici Klotilde Ciechanowskej. Spájali ich rovnaké duchovné ideály. Otec, vidiac túžby svojej dcéry Žofie, zariadil jej možnosť pracovať pre chudobných vo varšavskom gete. Tu Žofia ďalej v modlitbe hľadala jasnú predstavu svojho poslania podľa Božej vôle. Pochopila, že zlo rozbitých rodín súvisí so zlobou v sociálnom prostredí a v nedostatku náboženskej i mravnej výchovy. V 23 rokoch viedla Žofiu k hlbokému zamysleniu smrť jej 16-ročnej sestry Valérie. Nad jej rakvou uvažovala o podstate života a dĺžke života nesmrteľnej duše. To ju viedlo ku kajúcnosti a ešte väčšej intenzite vnútorného života, v ktorom rástla jej oddaná láska ku Kristovi v Eucharistii, k modlitbe aj túžba po asketickom živote na záchranu duší. Vážne sa začala zaoberať vstupom do kláštora Navštívenia Panny Márie. To sa však kvôli rodičom neuskutočnilo. V roku 1849 cestovala ako ošetrovateľka so svojim chorým otcom na jeho prianie k minerálnym prameňom v Salzbrunne. Neskôr navštívila katedrálu v Kolíne nad Rýnom a tu sa jej dostalo vnútorného poznania, že aj napriek svojej láske k modlitbe a samote je povolaná pohybovať sa medzi trpiacimi chudobnými a slúžiť Kristovi skrze nich aj modlitbou a obetami. Domov sa s otcom vracala cez Krakov a vo Varšave pokračovala v starostlivosti o neho aj mladších súrodencov. Pritom sa začala starať o siroty. Najskôr to boli dve deti, potom šesť. So svojou sesternicou Klotildou vstúpila do Bratstva sv. Vincenta de Paul. O niečo neskôr, unesené apoštolskou horlivosťou, vstúpili obidve 27. 5. 1855 v kostole kapucínov do Tretieho rádu sv. Františka. Prijali rehoľné habity aj nové mená. Žofia, meno Angela Mária a Klotilda sa stala sestrou Veronikou. Ich duchovným vodcom bol otec Honore Kozminski. Angela Mária začala hneď z vlastných prostriedkov so zriaďovaním útulku pre siroty, telesne postihnutých i osamelé staré ženy. V Kostolnej ulici č.10 v Nowom Miaste vo Varšave jej grófka Wrotnovska prenajala podkrovné izby. Angela a Veronika seba a svoje dielo vložili 21. 11. 1855 pod ochranu Panny Márie Częstochowskej, pred jej obrazom. Ten deň je uvádzaný ako začiatok nového spoločenstvo s neskorším názvom „Kongregácia sestier Feliciánok.“( Sororum S. Felice Cantalicio) V apríli 1856 sestra Angela presťahovala svoju spoločnosť do priestrannejšieho bytu na Mostovú ulicu a k obom sestrám sa pridala konvertitka kňažná Rhebinderová ako sestra Kunigunda. Sestry vodili deti z chudobných vrstiev, zanedbávané po mravnej a náboženskej stránke, pred oltár sv. Félixa de Cantalicio, ktorého si tiež vybrali za patróna pre svoje dielo a preto táto františkánska vetva dostala názov Feliciánky. Dňa 10. 4. 1857 v kaplnke svojho domu uskutočnili slávnostné obrady, pri ktorých obliekli habit ďalšie nové členky a Angela Mária Truszkowska sa pre všetkých 9 sestier stala predstavenou s funkciou novicmajsterky, do ktorej ju ustanovil otec Honoré, ktorý bol vymenovaný za ich predstaveného provinciálom kapucínov o. Benjamínom Szymanskim. Rehoľné sľuby Tretieho rádu sv. Františka zložila Angela Mária 9. 7. 1857 v prvom ústrednom rehoľnom dome spoločenstva v Danilowiczowskej ulici. O tri roky neskôr, 17. 9., bola sestra Angela zvolená generálnou predstavenou. Behom štyroch rokov jej sestry začali učiť v 27 vidieckych školách v ruskej časti Poľska. V tej dobe, keď sestier pribúdalo, sa niektoré chceli venovať viac kontemplatívnemu životu aj keď pôvodné Feliciánky mali aktívne poslanie. V Cirkvi vždy ale k sebe patrila práca aj modlitba, ktorá vyprosovala silu a požehnanie pre aktívnu prácu. Preto matka Angela zo sestier, túžiacich po kontemplatívnom živote, vytvorila Kapucínky sv. Félixa, ako sestry druhého rádu a aktívne pôsobiace zostali Feliciánkami tretieho rádu. Ako predstavená sa  Angela zdržiavala v klauzúre i mimo nej. Do roku 1864 jej sestry mali v Poľsku už 34 domov. V roku 1863 vypuklo januárové povstanie, ktoré zasiahlo poľské  kráľovstvo v ruskom područí. Sestry Feliciánky svoje domy zmenili prevažne v provizórne nemocnice a ošetrovali ranených vojakov. Predvídajúc represie zo strany cisárskej vlády, sestry sa 28. 8. 1864 slávnostne zasvätili Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V polovici decembra boli Feliciánky cisárskym nariadením rozpustené. Aktívnym terciárkám sa nariaďovalo odloženie rehoľného habitu a návrat domov a klauzurované sestry sa smeli presťahovať k Bernardinkám v Loviacich. S nimi odišla aj matka Angela. V roku 1865 u nej lekári zistili tráviace ťažkosti väčšieho rozsahu a preto ju poslali na liečenie do francúzskeho Vichy, neskôr do rakúskej Krynice. S pasom, ktorý mala Angela už od začiatku roka, sa vydala na liečenie až po značnom zhoršení svojho zdravia v máji 1866. Likvidačnému postihu rehoľných terciárok unikli sestry dlhšiu dobu pracujúce v Krakove. U nich bola Angela myšlienkami veľmi často a po dvojitom liečení v Krynici sa vrátila do Krakova, aby tu organizovala spoločenstvo. Redigovala rehoľné pravidlá a usilovala sa o schválenie Apoštolskou stolicou. V novembri 1868 zložila večné rehoľné sľuby. Ťažko niesla ďalšie zhoršovanie svojho zdravotného stavu, pretože mala vždy snahu všetko perfektne zvládnuť a náhle ju začala sužovať aj postupujúca hluchota. Hoci mala ešte len 44 rokov, musela z týchto dôvodov opustiť funkciu generálnej predstavenej a v pokore zaujala miesto pre najposlednejšiu sestru. V roku 1874 s radosťou uvítala súhlas Apoštolskej stolice pre cestu a šírenie Feliciánok v Amerike. Pápež, pri blahorečení matky Angely povedal: „Kristus jej dovolil mať vnútornú účasť na tajomstve svojho kríža a formoval jej dušu početným utrpením …, jej najväčšou túžbou bolo, byť zápalnou obeťou lásky.“ Lásku vždy chápala ako obeť seba samej. „Milovať znamená dávať. Dať všetko, čo si láska žiada, dať bezprostredne a bez ľútosti, s radosťou a prianím, aby sa od nás viac očakávalo.“ To sú jej vlastné slová, ktorými uzavrela program celého svojho života. „Zomrela na pokročilú rakovinu žalúdka uprostred modliacich sa sestier 10. októbra 1899 vo svojich 74 rokoch. Blahorečená bola Jánom Pavlom II. a to 18. apríla 1993 v Ríme.