Svätá
Sviatok: 5. október
* 18. február 1882 Mindelstetten, Bavorsko, Nemecko
† 5. október 1925 tamtiež
Svätá Anna Schaffer
V osobe Anny Schäfferovej sa stretávame so ženou, ktorá napriek tomu, že znášala kruté telesné bolesti ako následok nehody a napriek materiálnej chudobe, dokázala prežívať hlbokú lásku k Bohu a k blížnym. Tajomstvo jej pozemského života tkvelo v hlbokom a trvalom vzťahu s Kristom: Anna v sebe živila túžbu stať sa rehoľníčkou – misionárkou. Počas desaťročí bola pripútaná na lôžko a postupne rozpoznala svoje povolanie – „misiu utrpenia“.
Zdroj sily – život živený Eucharistiou
Život a osobnosť Anny Schäfferovej je možné pochopiť jedine vtedy, ak vychádzame z poznania jej veľkej lásky k Ježišovi Kristovi v Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Ona sama vyznáva svoju vieru, keď píše: „Mojou najväčšou silou je sväté prijímanie!“ Tu nachádzala silu rozdávať sa, a to formou veľmi rozšíreného apoštolátu modlitby a útechy, ktorý vykonávala slovom i písmom. 5. októbra 1925 ju Boh povolal do večnosti.
Tajomstvo kríža prijímané, žité a milované s vďačnosťou
Spolu s Annou Schäfferovou si kladieme otázku o zmysle utrpenia. Anna osobnou skúsenosťou poznávala a prežívala slová, ktoré čítame v Liste svätého apoštola Pavla Kolosanom: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24). Skrze Krista bola schopná prijať tajomstvo kríža v láske a vďačnosti. Anna Schäfferová je ako otvorená brána, do ktorej vchádzajú osoby skúšané utrpením. Ukazuje, že aj údel nevyliečiteľnej choroby môže byť znášaný prostredníctvom dôverného odovzdania sa Kristovi. V jej súžení sa predstavuje veľká kresťanská pravda, že ľudská bytosť, osobitne v utrpení, je milovaná Bohom.
Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim
Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 4/2012
