Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Blahoslavená

Sviatok:  4. apríl

* 2. máj 1880 Pozzomaggiore, Sassari, Talianske kráľovstvo
† 17. február 1952 Rím, Taliansko

Svoj život zasvätila Bohu už v piatich rokoch, ale nedostala povolenie vstúpiť do rehole. V tridsiatich rokoch sa na jej tele objavili stigmy. Svoje modlitby a utrpenia obetovala predovšetkým za spásu duší vojakov a pád komunistického režimu v Rusku. Preslávila sa tiež ďalšími mimoriadnymi darmi, ktorými Boh navštevuje mystikov, ako je levitácia či bilokácia. Napriek tomu o jej živote počul len málokto. Reč je o Edvige Carboni, mystičke zo Sardínie, žijúcej v rokoch 1880 – 1952, ktorú dnes v jej rodnom Pozzomaggiore pápežovým menom blahorečil prefekt Kongregácie pre svätorečenie kardinál Giovanni Angelo Becciu.

Blahoslavená Edvige (Hedviga) Carboni pochádzala zo skromných pomerov. Od detských rokov cítila povolanie k zasvätenému životu, napriek tomu na matkinu prosbu zostala so svojou rodinou. Absolvovala iba štyri roky základnej školy, aby mohla v domácnosti nahradiť chorú matku a postarať sa o svojich štyroch súrodencov.

„V čom spočíva veľkosť tejto ženy? Pochopila, že dôležité nie sú ani tak jej krásne a sväté idey, ale prijať a vziať za svoju Božiu vôľu. Byť svätý totiž nespočíva v nasledovaní svojich, hoci aj svätých predsavzatí, ale vo vnímavosti k tomu, aký plán má s tebou Boh a v jeho nasledovaní ako Mária,“hovorí kardinál Becciu.

Zvláštne znamenia sprevádzali Hedvigu už od narodenia. Jej matka napríklad opísala, že sa dievčatku na hrudi objavil krížik, ktorý nikdy nezmizol. Už v ranom detstve pocítila túžbu úplne patriť Bohu. Čoskoro sa stala členkou „čestnej stráže“, združenia slúžiaceho pri každodennej eucharistickej adorácii. Neskôr vstúpila do tretieho rádu františkánok. 14. júla roku 1911 pri modlitbe počula Hedviga hlas, ktorý jej hovoril, že sa má stať obrazom jeho utrpenia. Na tele dievčaťa sa objavili stigmy. Edvige Carboni opísala udalosť takto:

Jedného dňa som pri modlitbe upadla do vytrženia. Ukázal sa mi Ježiš a povedal: „Chceš trpieť?“ Odpovedala som: „Áno, Pane, pre tvoju lásku chcem mnoho trpieť, veľa!“ V tej chvíli sa mi Ježiš ukázal v podobe kríža. Z jeho rán vychádzali lúče svetla a tieto lúče mi zranili ruky, nohy, hlavu a bok. Pocítila som na všetkých zranených miestach takú bolesť, že som celé hodiny zostala ležať na zemi. Potom som precitla a uvidela, že rany trochu krvácajú a nesmierne bolia. Mala som 29 rokov.“

Stigmatizovaných svätcov a svätíc poznáme asi 350,“ pripomína kardinál Becciu:

„Kto sa totiž nechá pohltiť a uchvátiť duchom modlitby a lásky k Bohu, dochádza k akémusi pripodobneniu Ježišovi Kristovi a vtedy mu Ježiš dáva takýto dar. Chcel by som však zdôrazniť jednu dôležitú vec. Hedviga o tom nebežala všetkom rozprávať, nehovorila o svojich stigmách, zakrývala ich. Vedel o nich iba spovedník.“

Ako Hedviga zapísala do svojho denníka, Ježiš žiadal, aby svoje utrpenie obetovala za vykúpenie duší, najmä vojakov všetkých politických konfliktov a za pád ateistického komunistického režimu v Sovietskom Rusku. Život jednoduchého dievčaťa zo Sardínie sa tak spojili s tragickými kapitolami 20. storočia:

„Veľké dejiny sú utvárané malými príbehmi. Maličkí hlboko ovplyvňujú dejiny, to je logika evanjelia. Tí, s ktorými sa za života nepočíta, sa stávajú centrálnym bodom. Stalo sa to tak aj s Máriou. Kto ju poznal za jej života? A teraz je uctievaná vo všetkých kútoch sveta. Sú to dejiny, ktoré utvára Boh a ktoré buduje prostredníctvom nepatrných, ktorí sa na neho spoliehajú. Je skutočne pozoruhodné, že si vzala k srdcu túžbu obetovať sa za obrátenie Ruska a utrpenie vojakov. Musíme si uvedomiť, že prežila dve vojny. A v roku 1917 tiež vidíme vo Fatime Pannu Máriu, ktorá žiada o modlitby za obrátenie Ruska a tých, ktorí sa nechávali viesť falošnými a protikresťanskými ideológiami.“

Život Hedvigy Carboni sprevádzali ďalšie nadprirodzené javy. Bola videná pri levitácii, vo videniach sa rozprávala s Ježišom a Máriou, a mnohými svätcami, bola zrazená démonom. Nezvyčajné udalosti nemohli uniknúť jej okoliu a v roku 1925 vyústili v začatie kánonického procesu vyvolaného hlasmi tých, ktorí ju považovali za podvodníčku.

Práve v týchto okamihoch sa ukazuje veľkosť duše. Ak sa jej zmocní pýcha a hrdosť, je to koniec, pretože sa vzbúri a nepodvolí. Ak však cíti, že všetko prichádza od Boha, s jasnou mysľou prežije aj tieto strašné chvíle. A tak to bolo aj s Hedvigou.“

Hedviga Carboni zomrela 17. februára 1952 v Ríme, kde žila už od roku 1938. Beatifikačný proces sa začal rímskym vikariátom v roku 1968 a neskôr bol obnovený na základe nových noriem v roku 1999. 7. novembra 2018 pápež František schválil vyhlásenie dekrétu o neobjasnenom uzdravení na jej príhovor. Od tohtoročného mája sú telesné pozostatky dnes už blahoslavnej Hedvigy Carboni uložené v kostole sv. Juraja v Pozzomaggiore na Sardínii.

Zdroj: RadioVaticana.cz