vlastným menom Rose (Ružena) Eluvathingal
Svätá
Sviatok: 29. august
* 17. október 1877 Katoor, Kerala, India
29. august 1952 Ollur, Kerala, India
Eufrasia Eluvathingal od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (vlastným menom Rose Eluvathingal), ktorá sa narodila 17. októbra 1877 Antonovi a Kunjethy v aristokratickej rodine Cherpukaran Eluvathingal v Kattoore v nerozdelenej diecéze Trichur v štáte Kerala v Indii, bola pokrstená menom Ružena.
Ružena zvlášť pre starostlivosť jej matky dostala dobrú formáciu v rodine. Vo veku 9 rokov na odporúčanie Panny Márie zasvätila svoj život panenstvu pre Boha. Dňa 10. mája 1897 vo veku 20 rokov sa stala postulantkou a dostala meno Eufrasia od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Po obliečke v roku 1898 sestra Euphrasia dňa 24. mája 1900 obetovala Bohu rehoľné sľuby v Kongregácii sestier matky Karmelu, ktorú založil sv. Kuriakose Eliáš Chavara spolu s karmelitánskym talianskym misionárom P. Leopoldom Beccarom OCD v roku 1866 v Koonammavu, štát Kerala v Indii.
Duchovné listy, ktoré Ružena napísala svojmu duchovnému vodcovi biskupovi Jánovi Menacherrymu, sú hlavným zdrojom našich poznatkov o jej svätosti, hlbokej spiritualite a jednote s Bohom, ako aj jej výnimočných mystických zážitkoch. S láskou vykonávala službu magistry noviciek a predstavenej kláštora po stopách veľkého Učiteľa, Ježiša. Jej nekompromisný život svätosti bol vzorom pre všetkých. Bola veľmi oddaná Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, Oltárnej sviatosti, ukrižovanému Spasiteľovi a Panne Márii. Ľudia z Olluru, keď ju vídavali vždy sa modliť v blízkosti svätyne, ju nazvali „Modliaca sa matka“. Sestry pri pohľade na jej tvár pozorovali mier a spokojnosť, a tak ju začali volať „Mobilný svätostánok“. Vo veku 75 rokov dňa 29. augusta 1952 usnula v Pánovi. Jej pozostatky sa nachádzajú v centrálnej lodi kaplnky kláštora Panny Márie v Ollure. Blahorečená bola 3. decembra 2006.
Dňa 23. novembra 2014 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne ju pápež František počas obradu kanonizácie zapísal do zoznamu svätých a stanovil, aby bola uctievaná v celej Cirkvi
Preklad z taliančiny: ICLic. Ing. Ľudovít Frindt
Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 1/2015