Svätá
Sviatok: 12.marec
* 1238 San Gimignano, Toskánsko, Taliansko
† 12. marec 1253 tamtiež
Význam mena: Boh pridá, rozhojní (hebr., skratka mena Jozefína)
Sv. Fina
San Gimignano, staré mesto v Toskánsku, si uctieva so zvláštnou úctou pamiatku svätej Finy, mladého dievčaťa, ležiacej svätice, ktorá s úplnou odovzdanosťou prijala telesné utrpenie. Narodila sa rodičom, ktorí síce poznali aj dobré časy, boli bohatými, no neskôr upadli do biedy. Ako dieťa bola pekná a atraktívna. Aj keď bola chudobná, zvykla zjesť len polovicu svojho jedla. Druhú polovicu dávala tým, ktorí na tom boli horšie než ona sama. Už doma žila život samotárky. Cez deň šila a priadla a v noci väčšinu času trávila v modlitbách. Otec jej zomrel, keď bola ešte mladá. Zanedlho ju postihla zvláštna choroba. Zasiahla jej viaceré orgány – hlavu, oči, ruky, nohy, vnútorné orgány. Stratila svoj dobrý vzhľad a stala sa len úbohou troskou. Ani v tejto situácii však neprestala dôverovať Bohu. Želala si, aby mohla byť ako náš Pán na kríži. Šesť rokov ležala na doske len v jednej polohe, neschopná otočiť sa alebo pohnúť. Starala sa o ňu mama. Často však chodila do práce a po žobraní, a tak Fina zostávala celé hodiny sama. Fina sa však nikdy nesťažovala. Napriek v hroznej bolesti bola stále pokojná a s očami upretými na kríž neustále opakovala slová: „Nie moje rany, ale Tvoje, ó Kriste, ma zraňujú.“
Potom ju postihla ďalšia ťažkosť. Jej mama náhle zomrela a Fina zostala úplne sama a bez prostriedkov. Okrem jednej oddanej priateľky Beldie bola teraz taká zabudnutá, až jej bolo jasné, že nemôže už dlho žiť. Bola závislá od príležitostných pozorností chudobných susedov, ktorí sa však vyhýbali kontaktu s jej odpudzujúcimi ranami. Niekto jej vtedy povedal o sv. Gregorovi Veľkom a o jeho živote. Ona mu začala prejavovať špeciálnu úctu. Zvykla sa modlievať, aby sa za ňu prihovoril u Pána práve on, ktorý bol tak veľmi skúšaný chorobami, aby mala trpezlivosť pri svojom trápení. Osem dní pred smrťou, keď ležala sama a zabudnutá, zjavil sa jej Gregor a povedal jej: „Drahé dieťa, na môj sviatok Ti Boh dá odpočinok.“ A prišlo to. Fina zomrela 12. marca 1253, na výročie smrti sv. Gregora. Keď premiestnili jej telo z dosky, na ktorej roky ležala, zhnité drevo bolo pokryté bielymi kvetmi. Celé mesto sa zúčastnilo na pohrebe. Na jej príhovor sa stalo veľa zázrakov. Osobitne sa hovorí o zázraku, ktorý sa stal ešte počas jej života. Zdvihla svoju chorú ruku a stisla zranenú ruku svojej kamarátky Beldie. Kamarátka bola okamžite uzdravená. Miestni roľníci ešte stále nazývajú biele kvety, kvitnúce okolo 12. marca kvetmi svätej Finy.
