Svätá
Sviatok: 17. marec
* 626, Landen
† 17. marec 659, Nivelles
Patrónka: nemocníc, chudobných, vdov, pútnikov, pri premnožení hlodavcov
Gertrúda sa narodila v roku 626 v Landen, v južnom Barbantsku. Jej otec Pipin bol majordómom čiže kráľovským správcom na východnom území Francúzska. Mladučká Gertrúda bola na jednej hostine za prítomnosti kráľa Dagoberta požiadaná o ruku. Odpovedala kráľovi, že žiadneho ženícha nechce, pretože jej snúbencom je už Kristus a len jemu chce patriť.
V roku 639 jej zomrel otec a jej ovdovelá matka Itta založila v Nivelles (na území dnešného Belgicka) kláštor pre mníchov a rehoľníčky. Vstúpila doň aj so štrnásťročnou Gertrúdou. Tá sa stala prvou abatišou a s veľkou horlivosťou, svedomitosťou a láskou viedla mladé sestry k prísnemu zachovávaniu rehoľnej disciplíny. Starším rada slúžila, k pútnikom bola pohostinná a ich opátstvo sa stalo základňou pre misijnú prácu prevažne írskych mníchov.
Po smrti Itty určité starosti o správu vonkajších záležitostí kláštora zverila susedným rehoľníkom a sama sa pustila do získavania teologických vedomostí. Príliš sa sústredila na rozumovú stránku až sa stala zádumčivá a strácala záľubu v modlitbe a rozjímaní. Človek, ktorý sa odovzdáva Bohu, nezostáva však bez pomoci. V jej vnútri sa ozval hlas: „Premýšľaním a rozumom nespoznáš Boha, pretože je oveľa vyššie ako rozum a všetko ľudské poznanie. Poznáš ho a priblížiš sa k nemu len cez dokonalú lásku.“
Gertrúda poslúchla ten hlas, zanechala rozumovanie a sústredila sa na to, aby všetko jej konanie bolo láska. Pokračovala v asketickom živote so sebazapieraním a pôstom, v rozjímavých modlitbách plných dôverného zdieľania s Bohom. Nezabúdala na skutky milosrdenstva ani starostlivosť o duchovný rast celej komunity.
Na život sa pozerala ako na niečo veľmi krátke, ale dôležité pre budúcnosť. Brala ho ako deň plný práce a súženia, za ktorý sa dostáva mzda na cestu do večnosti. Jej život nebol príliš dlhý, skončil v jej 33 rokoch následkom vyčerpania. V posledných troch rokoch ju na vedúcom mieste vystriedala jej neter Viltruda. Podľa svojho želania bola pochovaná v kajúcom rúchu a hrubom závoji.
Podľa legendy Gertrúda raz vo svojej krajine modlitbou zachránila úrodu od zničenia myšami a potkanmi. Tým sa myši stali jej výrazným atribútom. Dokonca, keď vraj bola usporiadaná zbierka na jej hrobku v Kolíne, prichádzali aj príspevky v podobe zlatých a strieborných myší.
