V súčasnom Rímskom martyrológiu z r. 2004 sa spomienka na tohto svätca nenachádza
Blahoslavený
Sviatok: 25. jún
* okolo 1080 Praha (?)
† 25. jún 1150 Olomouc
Význam mena: bohatý ochranca (staronem.)
Henrich pochádzal z českej rodiny klerikov. Za biskupa Olomouca bol menovaný v r. 1126. Olomoucké knieža Václav Jindřich ho požiadal, aby dokončil rozostavaný kostol v Olomouci. Biskup Henrich ešte nedokončený kostol v roku 1131 konsekroval (posvätil). Kompletne sa ju podarilo dokončiť v roku 1140. Henrich vtedy pri kostole založil kapitulu kanonikov a nasledujúceho roku povýšil kostol na katedrálu (biskupský kostol). Pri katedrále potom postavil sídlo pre biskupa a dom pre kanonikov.
Henrich vyvinul veľké úsilie, aby zreorganizoval život Cirkvi na Morave. Zreformoval správu cirkevných majetkov, snažil sa, aby cirkevná moc nebola závislá od svetskej moci. Taktiež sa usiloval o reformu liturgie a liturgických kníh. Jeho dekrét o ustanovení katedrály má najstaršiu biskupskú pečať z územia Čiech. Taktiež sa zachovala dokumentácia o vtedajšej situácii v diecéze.
V roku 1136 sa dostal do sporu s brnianskym kniežaťom Vratislavom kvôli majetkom v Blansku. V roku 1137 podnikol púť do Jeruzalema. V roku 1138 sa zúčastnil na Druhom lateránskom sneme v Ríme. Tam dostal priamo z rúk patriarchu Viliama I. úlomok z kríža Ježiša Krista. Podľa kostola nad sv. Hrobom v Jeruzaleme dal postaviť ďalší kostol v Olomouci. Vyvinul tiež veľké úsilie pri obnove kňazského stavu a kláštorov. Spory s miestnymi kniežatami však pokračovali tiež. Došlo to až do takej miery, že v roku 1142 Henrich dal kniežatá do kliatby, nad diecézou vyhlásil interdikt a odišiel do Prahy. V rokoch 1142-1143 spolu s českým kniežaťom Vladislavom II. založil na Strahove kláštor premonštrátov. Vladislava podporoval aj v problémoch s miestnymi kniežatami, ktoré sa proti nemu búrili. V bitke pri Vysokej bol Vladislav porazený a spolu s biskupom Henrichom odišli do Nemecka, kde žiadali o pomoc rímskeho kráľa Lothara III. Ten im pomohol a nepriateľov porazil.
Do svojej diecézy sa Henrich vrátil v roku 1144. Naďalej mal však problémy s kniežatami. Dokonca mu číhali na život. Vo svojej práci pokračoval aj za týchto ťažkých okolností. Dal podnet ku vzniku ďalších premonštrátskych kláštorov v Litomyšli a v Želive. V Olomouci založil knižnicu a pisáreň (scriptorium). V rokoch 1146-1148 robil sprostredkovateľa medzi znepriatelenými poľskými kniežatami. V roku 1147 sa zúčastnil na neúspešnej križiackej výprave proti polabským Slovanom. Vladislava II. zase presvedčil, aby šiel na II. križiacku výpravu do Svätej Zeme.
Vždy žil skromne a jednoducho. Nejedával mäso a dodržiaval mlčanlivosť. Zomrel 25. júna 1150. Na jeho želanie ho pochovali v kláštore na Strahove.
