Svätý
Sviatok: 21. október
* okolo 290 Gaza, Palestína
† okolo 372 Cyprus
Význam mena: jasný, veselý (gr.)
Atribút: zvitok Svätého písma
Sv. Hilarion, ruská ikona
Sv. Hilarion sa narodil asi v roku 291 v Thabate na juh od Gazy v Palestíne. Jeho rodičia boli bohatí pohania. Poslali ho na štúdiá do Alexandrie v Egypte, kde bola chýrna kresťanská škola. Hilarion popri štúdiu pohanskej filozofie navštevoval aj prednášky o kresťanstve a čoskoro sa dal pokrstiť. Začal viac študovať Sväté písmo a náboženské knihy a navštevoval aj kresťanské bohoslužby. Ako pätnásťročný odišiel medzi pustovníkov. Dostal sa k sv. Antonovi, pri ktorom istý čas potom žil v kajúcnosti a sebazapieraní. No Antona navštevovalo mnoho ľudí, ktorí od neho žiadali pomoc. Hilariona to vyrušovalo, a tak roku 307 odtiaľ odišiel do svojho rodného kraja v Palestíne. Spolu s ním išli aj niektorí ďalší pustovníci. Medzitým mu zomreli rodičia. Hilarion rozdelil dedičstvo medzi svojich bratov a pobral sa so svojimi sprievodcami na púšť Maiuma (na juh od Gazy, pri mori medzi Palestínou a Egyptom). Bol tam iba krátky čas, keď k nemu prišli lúpežníci. Pôvodne ho chceli olúpiť, no keď videli jeho slobodu od všetkého, zmenili svoje zmýšľanie a zriekli sa svojich zbojníckych zámerov.
Hilarion spolu so svojim spoločníkmi obrábali zem, pestovali zeleninu a ovocné stromy, plietli rohože. Pri práci si spievali, modlili sa a rozjímali o Božom slove. Hilarion sa umŕtvoval, znášal zimu i horúčavu, prísne sa postil. Sám sv. Anton si ho vysoko vážil a posielal za ním ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Boh dal Hilarionovi i Antonovi milosť konať divy a zázraky. Mnoho ľudí, bludárov i pohanov, sa pripojilo k tomuto spôsobu života. No množstvo ľudí, ktorí za ním prichádzali po radu, ho vyrušovalo, a tak sa rozhodol znova odísť ďalej do ústrania. Napriek tomu, že ho spoločníci nechceli pustiť, predsa len odišiel. Cestou ponavštevoval biskupov, ktorých vyhnali ariáni, a pustovníkov. Všetkých povzbudzoval. Po čase došiel až k vrchu, kde žil svätý Anton. Bolo to v roku 356, teda v roku, kedy Anton zomrel. Na tom mieste žili teraz iní dvaja z jeho pustovníkov, Izák a Pelusianus. Tí ho prijali, poukazovali mu všetky miesta, kde Anton žil, pracoval a modlil sa. Odtiaľ Hilarion odišiel na inú púšť, kde dlhý čas v skrytosti žil. No aj tam ho našli ľudia, a tak cestoval cez Líbyjskú púšť zase ďalej, hoci mal už sedemdesiatdva rokov. Preplavil sa so svojimi učeníkmi na Sicíliu. Tam zašli do hôr a žili skromne v kajúcnosti a modlitbách. Na chlieb si zarábali tým, že zbierali drevo a nosili ho obyvateľom blízkych osád. No aj tam ho ľudia začali vyhľadávať a prosiť o radu a pomoc. Jeden z jeho bývalých učeníkov Hesychius prišiel po nejakom čase za ním, našiel ho po trojročnom hľadaní. Prišiel práve vtedy, keď sa Hilarion znova rozhodol odísť. Spolu teda išli do Dalmácie a potom na Cyprus. Tam v samote pri meste Pafus (dnes Paffo), v hornatom neprístupnom kraji, našli pokoj. V roku 371 mal Hilarion osemdesiat rokov. Vtedy prišla na neho choroba. O krátky čas zomrel. Hesychiovi poručil svoj majetok: Sväté písmo, kajúce rúcho a plášť. Hesychius jeho pozostatky previezol do Palestíny a uložil v kláštornom chráme neďaleko Maiumy. Podľa svedectva sv. Hieronyma, ktorý opísal jeho život, sa pri jeho hrobe stalo mnoho zázrakov. Kresťania si Hilariona hneď po smrti uctievali ako svätého.
