Svätý
Sviatok: 19. máj
* 17. október 1253 Kermartin, Britské vojvodstvo
† 19. máj 1303 Louannec, Britské vojvodstvo
Význam mena: prichádzajúci z neba (z lat.)
Sv. Ivo (franc. Yves) Hélory je už po stáročia populárny svätý v Bretónsku, na západnom francúzskom pobreží. Pochádzal zo stredne zámožnej šľachtickej rodiny. Narodil sa 17. októbra 1235 v kaštieli Le Minihy pri mestečku Tréguier, ktoré bolo vtedy aj sídlom biskupa. Od matky získal dobrú náboženskú výchovu. Keď mal 14 rokov, šiel aj so svojím učiteľom do Paríža, kde študoval 10 rokov filozofiu a teológiu. Odtiaľ prešiel do Orleánu, kde študoval právo. Na obidvoch miestach vynikal bezúhonnosťou života, usilovnosťou v učení a láskavosťou voči iným. Ako 27-ročný sa stal oficiálom (azda notárom a sudcom) archidiakona v meste Rennes. Keď sa o tom dozvedel jeho biskup, zavolal ho, zveril mu taký istý úrad a vysvätil ho za kňaza. Ivo prijal vysviacku iba na biskupov nátlak, lebo sa necítil byť hodný za kňaza. Ako rozhodca v právnych veciach sa stal útočiskom chudobných a nešťastných. Jeho rezidencia (Kermartin) sa premenila na útulok žobrákov a opustených z celého kraja. Chudobným daroval aj pekný úradnícky oblek a kňazský talár. Sám chodil oblečený veľmi jednoducho a chudobne. Okrem vykonávania spravodlivosti sa Ivo staral aj o duševné dobro ľudí. Často kázal; v jeden Veľký piatok kázal až sedem ráz do úplného vyčerpania. Biskup ho poveril, aby sa staral o dve farnosti. Najmä druhá, Louannec, bola veľmi zanedbaná. Ivo tam dosiahol prenikavý obrat k lepšiemu. Okrem toho kázaval aj v iných farnostiach. Celá batožina, ktorú si bral na takéto cesty, pozostávala z Biblie a veľkého breviára.V r. 1298 cítil, že už nemá dosť síl na vykonávanie svojich povinností. Utiahol sa do svojho sídla v Kermartine, kde zomrel vo veľkej hmotnej biede 19. mája 1303. Povesť o jeho svätosti bola taká veľká, že každý chcel po ňom hneď získať nejakú relikviu. Najúspešnejší bol cisterciátsky opát, ktorému sa podarilo ukoristiť jeho cilícium (kajúci pás). Ostatní sa museli uspokojiť malými kúskami jeho chudobného odevu. Na žiadosť bretónskych biskupov, opátov, vojvodov a priamo francúzskeho kráľa proces Ivovho svätorečenia prebehol pomerne rýchlo. Za svätého ho vyhlásil pápež Klement VI. v máji 1347. Sv. Ivo Hélory sa uctieva ako patrón advokátov. V Bretónsku sa o ňom zachoval takýto latinský verš: „Sanctus Yvo erat Brito Advocatus et non latro Res miranda populo“. Po slovensky by sme to mohli vyjadriť takto: „Svätý Ivo bol Bretónec,advokát (obhajca) a nie zlodej. Ľudia sa tomu veľmi čudovali.“ Netreba zdôrazňovať, že niektorým advokátom sa tento verš nepáčil. Avšak iných priviedol k tomu, že sa úprimne zamysleli nad tým, ako vykonávajú svoje povolanie.
Literatúra:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.
