Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

biskup Trevisa a Vicenzy, zakladateľ Inštitútu sestier učiteliek svätej Doroty, dcér Najsvätejších sŕdc

Svätý

Sviatok: 4. marec

* 11. január 1803 Gambellara, Benátsko (Veneto), Taliansko
† 4. marec 1888 Vicenza, Benátsko, Taliansko

Sv. Ján Anton Farina, biskup

Sv. Ján Anton Farina, biskup

Ján Anton Farina sa narodil v Gambellare (Vicenza) 11. januára 1803. Prvú formáciu dostal od svojho strýka, horlivého kňaza, ktorý bol majstrom ducha a vedy. Keď mal pätnásť rokov, vstúpil do biskupského seminára vo Vicenze. Ešte ako študenta teológie ho pre jeho zbožnosť a štúdium vybrali, aby sa stal učiteľom nižších stupňov. Dňa 14. januára 1827 bol vysvätený za kňaza. Pokračoval vo vyučovaní v seminári a vykonával rôzne úlohy (kaplán vo farnosti sv. Petra vo Vicenze, vedenie verejnej základnej školy a gymnázia v meste, účasť na kultúrnych podujatiach, duchovné a charitatívne aktivity). V roku 1836 založil Inštitút sestier učiteliek svätej Doroty, dcér Najsvätejších sŕdc pre vzdelávanie chudobných, hluchonemých a slepých dievčat a starostlivosť o chorých a starých ľudí. Zaň získal v roku 1839 od pápeža Gregora XVI. pochvalný dekrét a podarilo sa mu ho zachrániť od účinnosti talianskych suspenzačných zákonov z roku 1866.

Keď bol v roku 1850 vymenovaný za biskupa Trevisa, bol známy ako „muž charity“. Diecézu viedol desať rokov. V roku 1860 bol preložený do Vicenzy, kde zostal 28 rokov, až do svojej smrti. V oboch diecézach zaviedol komplexný program obnovy prostredníctvom pastoračných návštev, diecéznych synod, farských združení na pomoc odkázaným osobám. Preto ho nazývali aj biskupom chudobných. Zvláštnym spôsobom sa staral o formáciu kléru, reorganizoval školy kresťanskej náuky, podporoval katolícku tlač a napomohol rozvoj katolíckeho hnutia. V roku 1869 sa zúčastnil na Prvom vatikánskom koncile, kde podporil pápežskú neomylnosť podpisom žiadosti o definíciu dogmy.

Posledné roky sa niesli v znamení ocenenia jeho apoštolskej činnosti a jeho veľkej charitatívnej lásky, ale aj utrpenia a nespravodlivých obvinení, na ktoré odpovedal tichom a odpustením. Zomrel 4. marca 1888, v diecéze zanechal hlbokú stopu pastoračnej horlivosti a charity, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom sestier jeho Inštitútu. Svätý Ján Pavol II. ho blahorečil 4. novembra 2001.

Dňa 23. novembra 2014 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne ho pápež František počas obradu kanonizácie zapísal do zoznamu svätých a stanovil, aby bol uctievaný v celej Cirkvi

 

Preklad z taliančiny: ICLic. Ing. Ľudovít Frindt

Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 1/2015