Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

(Giovanni Battista Piamarta)

zakladateľ Kongregácie Svätej rodiny Nazaretskej a pokorných služobníc Pána

Svätý

Sviatok: 25. apríl

* 26. november 1841 Brescia, Taliansko
† 25. apríl 1913 Remedello, Taliansko

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Ján Krstiteľ Piamarta

Ján Krstiteľ Piamarta

Sv. Ján Krstiteľ Piamarta sa narodil 26. novembra 1841 v Bresci (Taliansko). Jeho otec bol holič. Matka, veľmi zbožná žena, mala rozhodujúci vplyv na výchovu syna, ale zomrela, keď mal ešte len deväť rokov. Jeho starý otec z matkinej strany ho vzal z ulice a nasmeroval ho do Oratória sv. Tomáša. Ako učňa výrobcu matracov ho stretol don Pancrazio Pezzana, farár vo Vallio, a nasmeroval ho na cestu kňazstva. Za kňaza bol vysvätený 23. decembra 1865 v katedrále v Bresci. Prvých dvadsať rokov vykonával pastoračnú službu v rôznych farnostiach a vo všetkých zanechal spomienku na kňaza, ktorý bol „vynikajúci, horlivý, vo všetkom bezúhonný“.

V Bresci, priemyselne dynamicky sa rozvíjajúcom meste, sa stretáva s ťažkosťami i nádejami chudobnej mládeže. Spolu s Mons. Petrom Caprettim, „perlou brescianského kléru“ a duchovným vodcom katolíckeho hnutia, zakladá 3. decembra 1886 Remeselnícky inštitút (Istituto Artigianelli) pre odbornú, ľudskú a kresťanskú formáciu najchudobnejšej mládeže. Dielo prinesie mnoho ovocia, ale okrem toho pripraví Pia-martovi záplavu „trápenia a tŕňov“, ktorú znáša s nezlomnou dôverou v Prozreteľnosť. V roku 1895 s pomocou otca Jána Bonsignoriho zakladá Poľnohospodársku osadu (Colonia Agricola) v Remedello, ktorá sa stane majákom slúžiacim na zefektívnenie poľnohospodárstva a výchovu kresťanských technikov.

V roku 1900 založil mužskú Kongregáciu Svätej rodiny Nazaretskej a v roku 1911 spolu s matkou Elisou Baldo Kongregáciu pokorných služobníc Pána.

Vytvorením tlačiarne a Vydavateľstva Queriniana (Editrice Queri-niana) sa zaslúžil o mohutný rozvoj katolíckej tlače a to tak, že Brescia sa stala jedným z centier v tejto oblasti.

„Všetko všetkým“, otec Piamarta nám predstavuje svoj život ako nevyčerpateľné rozdávanie sa. Toto všetko živil vrúcnou každodennou modlitbou už od skorých ranných hodín. Usnul v Pánovi 25. apríla 1913.

 

Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim

 

Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 4/2012