Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

Svätý

Sviatok: 23. jún

* 15. január 1811 Castelnuovo d’Asti, Piemont, Taliansko
† 23. jún 1860 Turín, Taliansko

Význam mena Jozef: Boh pridal, rozhojnil (hebr.)

Sv. Jozef Cafasso

Sv. Jozef Cafasso

Jozef Cafasso, „perla talianskeho kňazstva“ , ako ho nazval pápež Pius XI., sa narodil 15. januára 1811 v Castelnuove d’Asti v Piemonte ako syn majetného roľníka. Po skončení miestnej školy išiel na vyššiu cirkevnú školu do mesta Chieri. Na jeseň roku 1833 sotva dvadsaťdvaročný so špeciálnym dišpenzom prijal kňazskú vysviacku. Po nej išiel ešte do kňazského ústavu v Turíne zdokonaliť sa v kňazskom vzdelaní. Po ukončení štúdií sa stal profesorom na tom istom inštitúte a po smrti profesora Gualaa v roku 1848 aj rektorom.

Cafassova činnosť ako profesora a vychovávateľa celej generácie mimoriadne schopných kňazov piemontského biskupstva bola veľmi požehnaná. Ale zdalo sa, že predsa len jeho vlastným poslaním bolo viesť duše. Každý deň strávil mnoho hodín v spovednici. V spisoch jeho blahorečenia čítame: „Žiaden z jeho súčasníkov – s výnimkou arského farára – nedosiahol to, čo don Cafasso. A to už aj vzhľadom na množstvo a mnohotvárnosť problémov osôb, ktoré u neho hľadali radu. A konečne, aj pokiaľ ide o spôsob, ako vykonával túto službu lásky.“ Tieto posledné slová sa vzťahujú na rýchle a jasné pochopenie toho, o čo išlo. Mal nadmieru jasný pohľad na veci, jeho odpovede boli stručné a presné. Dvadsať rokov bol duchovným vodcom sv. Jána Bosca. Kardinál Cagliero, prvý biskup don Boscových saleziánov, povedal: „Čnosti a múdrosti dona Bosca sú chválou dona Cafassa.“

Cafasso mal osobitný súcit s trestancami, ktorých ochotne navštevoval. Pre jeho starostlivosť o odsúdených na smrť ho pomenovali „kňazom šibenice“. Na poslednú cestu pripravil šesťdesiatosem odsúdených na smrť, takže umierali pokojne a úplne odovzdaní do vôle Božej. Odsúdených rád volal svojimi „obesenými svätými“ a prosil ich o príhovor. Keby nebol urobil nič iné, iba to, že vychoval dona Bosca pre činnosť v Cirkvi, už tým by si bol získal nesmrteľné zásluhy. V tomto smere bolo napísané, že „ľudsky hovoriac, bez dona Cafassa by sme nemali sv. Jána Bosca a pravdepodobne by sme nemali ani kongregáciu saleziánov“.

Cafasso po niekoľkých dňoch choroby (zápal pľúc), v ktorej sa zodpovedne pripravil na smrť, zomrel 23. júna 1860, iba štyridsaťdeväťročný. Pochovali ho v Turíne. V jeho zápiskoch sa našlo dojímavé želanie, aby pamiatka na neho vo svete celkom zmizla okrem modlitby za jeho dušu. Pápež Pius XI. ho 3. mája 1925 vyhlásil za blahoslaveného a Pius XII. 22. júna 1947 za svätého. Sv. don Cafasso tvorí so svojím priateľom sv. Jozefom Cottolengom a so svojím znamenitým žiakom sv. Jánom Boscom , ktorému pomáhal pri zakladaní saleziánov, turínske sväté „trojhviezdie“.