Svätý
Sviatok: 26. júl
* 12. február 1880 Valetta, Malta
† 26. júl 1962 tamtiež
Sv. Juraj Preca
Sv. Juraj Preca sa narodil vo Valette na ostrove Malta 12. februára 1880. Jeho rodičia sa volali Vincent a Natália. Keď mal osem rokov, presťahovali sa do mesta Hamrun, neďaleko Valetty. Juraj vyštudoval lýceum, potom nastúpil na teologické štúdiá s úmyslom stať sa kňazom. Jeho spovedník, otec Aloysius Galea, zomrel 8. apríla 1905. Svätý Juraj zvykol neskôr hovorievať, ako sa mu o pár dní po smrti otec Galea zjavil a povedal mu: „Boh si Ťa vybral, aby si učil jeho ľud.“ Juraj bol touto myšlienkou nadšený. Napísal v latinčine pravidlá, ktoré chcel poslať na schválenie pápežovi Piovi X. Predstavoval si skupinky po sedem stálych diakonov v každej farnosti, ktorí by, za pomoci laikov, boli zodpovední za formovanie Božieho ľudu. V tom čase (1905-1906) však stretol v Hamrune skupinu mladých ľudí a pozval ich, aby začali navštevovať jeho duchovné zhromaždenia. Upriamil sa na ich vodcu, Eugenia Borga, a začal mu vysvetľovať Evanjelium sv. Jána. (Neskôr sa Eugenio Borg stal prvým predstaveným Societas Doctrinae Christianae a keď v roku 1967 zomrel, bol známy svojím svätým životom.)
Niekoľko mesiacov pred kňazskou vysviackou Juraj Preca takmer podľahol veľmi ťažkej chorobe. Vďaka príhovoru k svätému Jozefovi pretrpel túto ťažkú skúšku, no následkom choroby zostali jeho ľavé pľúca trvalo poškodené. Za kňaza bol vysvätený 22. decembra 1906 biskupom Pietrom Paceom a svoju prvú slávnostnú omšu slúžil na Božie narodenie vo farskom kostole sv. Kajetána v Hamrune. Ešte dlho po vysviacke sa Juraj neodvážil ísť mimo domova okrem slúženia omše, po ktorej sa vrátil do malej podkrovnej izby a ostal tam po celý deň v meditácii a kontemplácii. Koncom januára 1907 zavolal tú istú skupinu mladých ľudí a pozval ich na duchovnú konferenciu, ktorá sa konala 2. februára v kostole Ta’ Nuzzo v Hamrune. Skupinka si krátko na to prenajala malý priestor na ulici Fra Diegu číslo 6 v Hamrune, kde sa prvýkrát stretli 7. marca 1907. Tieto dva dátumy predstavujú začiatok Spoločnosti kresťanskej náuky: skupina laikov vedúcich príkladný život správne formovaný princípmi katolíckej viery a poslaných učiť ľudí viere. Spočiatku nazýval Juraj svoju spoločnosť Societas Papidum et Papidissarum (Spoločnosť synov a dcér svätého otca). Medzitým však schátralé miesto, kde sa stretávali prví členovia, bolo vtipne nazvané ako múzeum. Prezývka sa čoskoro stala názvom pre samotnú skupinu a ujala sa. Zakladateľ nemal inú možnosť, než vymyslieť latinský akrostich: M.U.S.E.U.M., Magister Utinam Sequatur Evangelium Universus Mundus!, čo v preklade znamená: „Učiteľ, kiežby celý svet nasledoval evanjelium!“ Ženská vetva Spoločnosti bola inaugurovaná v roku 1910 za pomoci Gianniny Cutajar, ktorá sa neskôr stala jej prvou predstavenou.
Okolo roku 1910 mal Don Juraj veľmi silný mystický zážitok, ktorý vždy označoval ako „mimoriadne zjavenie Dieťaťa Ježiša“. V jedno ráno prechádzal popri Marsa Cross, keď zrazu uvidel 12-ročného chlapca, ktorý tisol malý vozík s vrecom plným hnoja. Chlapec sa obrátil k Jurajovi a panovačne mu prikázal: „ Pomôž mi!“ V tú chvíľu, keď Juraj položil svoju ruku na voz, pocítil mimoriadnu duchovnú sladkosť. Nikdy si nespomenul, kam šli a čo sa stalo s chlapcom. Avšak neskôr pochopil, že tým chlapcom bol Ježiš a že Pán takto žiadal jeho i jeho stúpencov, aby Mu pomohli v starostlivosti o Pánovo pole a vinicu pomocou správneho učenia a formácie. M.U.S.E.U.M. sa počas rokov vyvinulo v spoločenstvo, ktoré dnes poznáme ako skupinu laikov, ktorí sa zasvätili šíriť katechézu, viesť jednoduchý život podľa evanjelia, zverujúc sa životu modlitby, využívajúc krátke modlitby a meditácie v pravidelných intervaloch počas dňa (tzv. „Hodiny múzea“), učiť mladých katechézu hodinu denne, po čom nasledovalo stretnutie v skupine pre neustálu osobnú formáciu („Určenie“).
Spoločnosť mala však aj svoje ťažké chvíle. V roku 1909 bolo Jurajovi nariadené zavrieť jeho centrá. So zlomeným srdcom, no bez zaváhania, začal nasledovať vyššie príkazy, až kým samotní farskí kňazi neprotestovali voči cirkevným vrchnostiam a zákaz bol generálnym vikárom Salvatorem Grechom zrušený. V rokoch 1914-1915 prinášalo množstvo denníkov články a správy znevažujúce novú Spoločnosť. Juraj prikázal svojim členom, aby urobili rozhodnutie zostať pokornými a aby ochotne odpustili každému, kto ich zosmiešňuje. Učil ich „milovať opovrhovanie“, ktoré podstupujú, a nedovoľovať, aby ich príliš sužovalo.
V roku 1916 biskup Mauro Caruana nariadil preskúmať Spoločnosť. Po mnohých poníženiach zakladateľa a jeho blízkych prívržencov, pápežská kúria vydala priaznivú správu. Hoci boli požadované nejaké zmeny, otvorila sa cesta pre definitívne cirkevné schválenie. Biskup Caruana v súlade s cirkevným právom 12. apríla 1932 zriadil Spoločnosť kresťanskej náuky.
Juraj Preca sa neustále snažil na Maltských ostrovoch šíriť hodnoty a učenie evanjelia. Napísal nesmierne množstvo kníh o dogme, morálke a spiritualite v maltézskom jazyku. Taktiež publikoval početné brožúrky s osobnými modlitbami pre jeho prívržencov i zanietencov z radov ľudu. Bol nepochybne veľkým hlásateľom Božieho Slova, najmä evanjelia, ktoré nazýval „Hlas Milovaného“. Povzbudzoval svojich stúpencov i ľud všeobecne, aby sa učili naspamäť vety a frázy z evanjelia a vo svojom charizmatickom kázaní sa neustále odvolával na podobenstvá a príbehy zo Svätého Písma a životov svätých. Horlivo hájil to, že pocta patrí iba Bohu a presvedčivo demonštroval, aký škodlivý je hriech. Nikdy sa nebál otvorene hovoriť o smrti, súde, pekle a nebi. Úplne presvedčený o Božej spravodlivosti, no predsa dojímavo zdôrazňoval nesmierne Božie milosrdenstvo. Ľudia sa za ním hrnuli po radu a slová povzbudenia. Verili v jeho príhovor a mnohí stále opisujú príbehy o uzdravení Bohom vďaka modlitbám sv. Juraja. Bol obdarený mnohými nadprirodzenými darmi, medzi ktoré patrilo i poznanie duše a budúcnosti. A predsa bol veľmi pokorným, láskavým a skromným kňazom. Bol skutočne svätým kňazom Božieho ľudu.
Dun Gorg, ako ho Maltézania poznajú, sa stal veľmi známym pre svoje neustále úsilie presadzovať zanietenie tajomstva vtelenia. Od roku 1917 šíril oddanosť textu z evanjelia podľa Jána: „Verbum Dei caro factum est!” (Jn 1, 14) (A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.) Požadoval od členov, aby nosili znak s týmito slovami. Na štedrý večer roku 1921 Spoločnosť organizovala prvé zhromaždenie k úcte Dieťaťa Ježiš v mestách a dedinách na ostrovoch Malta a Gozo. Táto udalosť sa čoskoro stala pre vianočné oslavy na ostrovoch typickou. Sv. Juraj chcel, aby si každé dieťa, ktoré navštevovalo hodiny katechizmu, zobralo domov na Vianoce malé jasličky alebo sošku malého Ježiška. Svätý kňaz sa naučil dôverovať materinskej ochrane Panny Márie, najmä počas ťažkých chvíľ Spoločnosti. 21.júla 1918 bol prijatý do tretieho rádu karmelitánov a v tomto povolaní v septembri 1918 prijal meno Franco. Mal synovskú a dcérsku oddanosť k Panne Márii a povzbudzoval v používaní zázračných medailí. V roku 1957 navrhol 5 „Tajomstiev Svetla“ pre súkromnú modlitbu ruženca. 19.mája 1951 posvätil základný kameň Školy sv. Michala v Santa Venere a v roku 1952 poslal prvých členov do Austrálie, aby tu začali činnosť Spoločnosti. SDC sa v súčasnosti nachádza aj v Anglicku, Albánsku, Sudáne, Keni a Peru. 2. októbra 1952 pápež Pius XII. menoval Juraja súkromným komorníkom s titulom Monsignor. Tento titul mal proti svojej vôli 6 rokov, až kým mu ho v roku 1958 pápež neodňal. V roku 1955 Juraj posvätil základný kameň Inštitútu svätej rodiny v Zabbare, ktorý neskôr poskytol prístrešie spoločne žijúcim čelnom SDC, ktorí ostali v Yebbugu už od ich založenia v roku 1918.
Po dlhom a veľmi aktívnom živote v službách evanjelia a kresťanskej formácie Božieho ľudu Juraj Preca vo štvrtok večer 26. júla 1962 umrel vo svojom dome: „San Cajetan v meste Santa Venera na Malte. Všetkým maltézskym ľuďom nesmierne chýbal. Želal si veľmi jednoduchý pohreb, no prišli tisíce ľudí, vrátane najvyšších civilných i cirkevných autorít, aby mu vzdali úctu. Pochovali ho v krypte v kostole Panny Márie Zázračnej medaily v Blata l-Bajda, ktorý sa čoskoro stal miestom neustálych pútí. Za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. 3. júna 2007 na Námestí sv. Petra v Ríme.
