Životopisy svätých

…život sa neodníma, iba mení…

(Laura od sv. Kataríny Sienskej)

Svätá

panna, zakladateľka Kongregácie sestier misionárok Nepoškvrnenej Panny Márie a svätej Kataríny Sienskej

Sviatok: 21. október

* 26. máj 1874 Gericó, Kolumbia
† 21. október 1949 Medellín, Kolumbia

Sv. Laura Montoya

Sv. Laura Montoya

LAURA MONTOYA Y UPEGUI sa narodila v Gericó (Antioquia, Kolumbia) 26. mája 1874 hlboko veriacim rodičom, Juanovi de la Cruz Montoya a Dolores Upegui. V ten istý deň bola aj pokrstená a pri krste dostala meno Mária Laura od Ježiša. Keď mala dva roky, bol jej otec zavraždený počas hroznej bratovražednej vojny pri obrane viery a vlasti. Ich majetok bol zhabaný a rodina tak bola odsúdená k životu v extrémnej chudobe. Matka ju naučila odpúšťať a cibriť vlastný charakter kresťanským vnímaním. Od mladosti potom, čo prežívala silné vnútorné skúsenosti trinitárneho charakteru, sa u nej prejavovala trvalá náklonnosť k mystickej dimenzii jej duchovného života.

Keď v šestnástich rokoch osirela, vstúpila do „Normal de Institutoras“ v Medellíne. Po skončení štúdia cíti povinnosť uskutočniť to, čo sama nazýva „Dielo pre Indiánov“. V roku 1907, v čase, keď sa zdržiavala v Marinille, píše: „Videla som sa v Bohu, ktorý ma opantáva svojím otcovstvom. Intenzívne som cítila, že ma chce urobiť matkou neveriacich. Spôsobovali mi bolesti ako skutočné deti.“

Kristov vrúcny výkrik na kríži „Sitio“ – Žíznim! – ju pohýna uhasiť tento smäd Ukrižovaného v hrdinskej práci v prospech Indiánov v pralese. Preto v roku 1914, s podporou biskupa v Santa Fe d’Antioquia, Mons. Maximiliána Crespo, zakladá kongregáciu „Misionárok Nepoškvrnenej Panny Márie a svätej Kataríny Sienskej“. Laura pochopila, že Indiáni majú rovnakú ľudskú dôstojnosť a Božie povolanie: preto chce vniknúť do ich kultúry a každodenného života. Len tak mohla zbúrať múry rasovej diskriminácie u tých, ktorí ju odsudzovali a nechápali, že jej túžba je katechizovať každodenným životom podľa evanjelia. Tak umožnila šíriť vieru a poznanie Boha až do najvzdialenejších a najneprístupnejších kútov.

Posledných deväť rokov svojho života prežila na vozíčku pokračujúc v apoštoláte slovom a písmom. Po dlhej agónii zomrela 21. októbra 1949 v Medellíne.

Dňa 12. mája 2013 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne ju pápež František počas obradu kanonizácie zapísal do zoznamu svätých a stanovil, aby bola uctievaná v celej Cirkvi

Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim

Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 3/2013