Svätý
Sviatok: 14. január
* 23. apríl 1712 Tamil Nadu, India
+ 14. január 1752, tamtiež
Narodil sa 23. 4. 1712 ako Nilakandan Pillai do hinduistickej rodiny Brahmina Vasudevana Namputhiriho a Devan Ammy v Travancore (dnes okres Kanyakumari v Tamil Nadu) v južnej Indii. Nilakandan Pillai patril k vyššej kaste bojovníkov, ovládal popri lukostreľbe bojové umenia a ako Nair bol v službách Marthandy Varmy, kráľa Travancore. Rýchlo dosahoval vyššie vzdelanie a z vojaka sa stal ministrom predsedajúcim súdu. Vďaka majetku a postaveniu bol veľmi vážený. Oženil sa so ženou rovnako postavenej kasty.
V roku 1742 utrpel veľké ekonomické straty, vraj snáď spojené s neúrodou. Každopádne sa cítil tak povediac „na dne“, bez nádeje sa vyrovnať so súčasnou situáciou, ktorá znamenala stratu váženého postavenia. V tom čase sa bližšie zoznámil s holandským, pôvodne v bitke zajatým kapitánom armády, ktorý bol kresťanom. Pillai sa mu zveril so svojím problémom a on odpovedal rozprávaním o Jóbovi a jeho dôvere v Boha. Pillai sa od neho dozvedel nielen o význame utrpenia vo svetle tejto knihy Biblie, ale aj o ďalších pravdách kresťanskej viery. V dôsledku toho konvertoval so žiadosťou o krst, ktorý po dôkladnej príprave prijal 14.5. 1745 od misionára o. Jána Buttariho TJ. Pri krste prijal nové meno Lazar, v rodnej tamilčine Devasahayam s významom „Božia pomoc“.
Odvtedy sa intenzívne podieľal na šírení viery v Ježiša Krista. Priviedol k nej aj svoju manželku Bhargavi Ammal, ktorá pri krste prijala meno Terézie. Pri šírení evanjelia vyhlasoval, že všetci muži sú si rovní bez ohľadu na kastu. Tým vzbudil nepriateľstvo Brahminov, členov kasty Nairov, ktorí ho obvinili zo zrady a z pohŕdania náboženskými praktikami aj z veľkých urážok.
Dali ho 23. 2. 1749 zatknúť, bol zbavený svojej funkcie, označený za velezradcu a po tri roky podstupoval rôzne mučenia, najmä v poslednom roku. Jeho utrpenie a prepravovanie cez rôzne obce malo fungovať ako varovanie pre tých, ktorí by od hinduizmu snáď chceli konvertovať. Kresťania boli jeho svedectvom naopak povzbudzovaní a posilňovaní vo viere. Proti týmto jednoduchým ľuďom zakročované nebolo.
Nakoniec išli s odsúdencom do lesa Aralvaimozhy vo vzdialenej pohraničnej oblasti Travancore. Podľa dokumentov bol pri ceste denne bitý a trápený tým, že mu do rán a nosa bolo vtierané korenie a bol vystavovaný prudkému slnku. Raz pri modlitbe narazil lakťom do skaly az tej zázračným spôsobom začala vytekať voda, ktorej sa mohol napiť. Tento prameň sa spomína najmä pre neskoršie zázračné uzdravenia. Je doložené, že po napití tejto vody sa navrátil na Lazarov príhovor život dieťatku v matkinom tele, ktoré už dlhšiu dobu bolo považované za mŕtve. Názov skaly, z ktorej vytryskla voda, je Muttidichanparai. Lazarovu pozemskú púť 14. 1. 1752 ukončili nepriatelia viery jeho zastrelením v lese Aralvaimozhy v indickom Tamil Nadu.
Ostatky Lazára kresťania neskôr uložili k oltáru kostola Saint-François-Xavier. Tento kostol sa stal katedrálou diecézy Kottar.
Slávnosť blahorečenia sa konala 2. 12. 2012 v Nagercoil pri západnom okraji Kottaru. Z poverenia pápeža Benedikta XVI. bol predsedajúcim kardinál Angelo Amato. Pápež František kanonizoval Lazara Devasahayama 15. mája 2022, čím sa stal prvým laickým mučeníkom v Indii, ktorý bol vyhlásený za svätého.
