Blahoslavený
Sviatok: 14. apríl
* 1908 Vohipeno, Madagaskar
† 14. apríl 1947 Ambohimanarivo, Manakara, Madagaskar
Kardinál Angelo Amato, SDB, prefekt Kongregácie pre svätorečenia priblížil v rozhovore tohto blahoslaveného takto:
„Lucien Botovasoa sa narodil v roku 1908 vo Vohipene, mestečku na východnom pobreží Madagaskaru, kde prišli misionári koncom 19. storočia (1899). Bol prvým z deviatich detí a navštevoval katolícku školu. Ako štrnásťročný bol na slávnosť Zmŕtvychvstania Pána (15. 4. 1922) pokrstený menom Lucien. V tento istý deň prijal prvé sväté prijímanie a o rok neskôr sviatosť birmovania. Umučený bol 16. apríla 1947.“
Ide o prvého madagaskarského blahoslaveného?
„Madagaskarská cirkev už bola požehnaná beatifikáciou Viktórie Rasoamanarivo a Rafaela Rafiringu, rehoľníka z Kongregácie Bratov kresťanských škôl a významného predstaviteľa ostrovnej kultúry. Lucien Botovasoa bol skutočne príkladným kresťanom. Ako žiak svojho božského Majstra učil, aby ľudia konali dobro, žili v pokoji so svojimi blížnymi a utvárali bratské, láskavé a úctivé spoločenstvá. Na nenávisť odpovedal láskou, na rozdelenie snahou o spoločenstvá, na lož a zlo dobrom. Bol skutočným majstrom dobrého života – dobrý občan, láskavý otec a starostlivý manžel.“
Bol teda aj človekom mimoriadnych ľudských kvalít?
„Lucien Botovasoa bol mužom brilantnej inteligencie. Po štvorročnom štúdiu (1924 – 1928) na jezuitskom internáte vo Fianarantsoa získal vysokoškolský diplom na pedagogickej fakulte a stal sa farským učiteľom vo Vohipene. Jeho motto znelo: Ad majorem Dei gloriam (Na väčšiu Božiu slávu). Ako 22-ročný sa oženil so Suzanne Soazanovou, s ktorou mal osem detí. Bol presvedčeným a nadšeným kresťanom a v manželskom živote chcel dosiahnuť svätosť. Keď objavil príručku tretieho rádu františkánov, založil prvé bratstvo a 8. decembra 1944 zložil rehoľný sľub. Od tohto dňa si zvolil mimoriadnu zbožnosť a chudobu – vzdal sa krásnych šiat a obliekol si jednoduchú košeľu, nohavice a sandále. V stredu a piatok sa postil. O polnoci vstával modliť sa na kolenách a okolo štvrtej hodiny ráno odchádzal do kostola, aby tam adoroval až do začatia svätej omše. V duši bol stále radostným františkánom a vytrvalo sa modlil. Vždy chodil s ružencom v rukách.“
Prečo bol zavraždený?
„Lucien bol zavraždený na Kvetnú nedeľu, 30. marca 1947, počas povstania za nezávislosť, a to kvôli svojej kresťanskej viere. Povstalci ho odviedli k rieke, kde sa za nich Lucien modlil slovami: „Bože môj, odpusť mojim bratom. Nech je moja krv vyliata za spásu mojej vlasti.“ Bol popravený a jeho telo bolo vhodené do prúdu rieky. Zomrel ako mučeník podľa vzoru svojho božského Majstra.“
Čo nás učí tento mladý otec rodiny?
„Učí nás, aby sme žili úplne podľa Evanjelia, ktoré je knihou života a nie smrti; podľa lásky a nie nenávisti; bratstva a nie diskriminácie. Lucien nebol zavraždený kvôli urážkam či tupeniu blížnych, ale len pre svoju snahu žiť ako spravodlivý a slobodný človek. Zanecháva nám veľký vzor a dôležité dedičstvo: odpustenie nepriateľom a výzvu, aby sme žili bratsky a v pokoji so všetkými, lebo to je jediný zákon Evanjelia. A bol to aj životný zákon blahoslaveného Luciena Botovasoy.“
Zdroj: Radio Vaticana