Svätá
Sviatok: 18. január
* 1242 (?) hrad Klissza, dnes Klis pri Splite, Chorvátsko
† 18. január 1270 Margitin ostrov, Budapešť
Význam mena: perla (gr.)
Atribúty: kniha, holub
Margita bola dcérou uhorského kráľa Bela IV. a Márie Laskarisovej. Bola neterou sv. Alžbety Uhorskej. V tom čase Uhorsko ohrozovali Tatári. Kráľ Belo utrpel od nich v roku 1241 zdrvujúcu porážku pri rieke Slaná. Tatári ho potom ďalej prenasledovali. Belo v tiesni prisľúbil, že dieťa, ktoré sa mu malo narodiť, obetuje Bohu, ak sa krajina oslobodí od Tatárov. Bela všetci opustili, nepomohli mu ani jeho šľachtici, ani viedenský vládca, jeho bratranec Fridrich. Ušiel až do Dalmácie, kde už čakala na neho pripravená loď, ktorá ho mala viesť ďalej. Vtedy sa však Tatári nečakane vrátili do Mongolska, keďže tam zomrel chán a veliteľ tatárskych vojsk Batu sa chcel stať chánom namiesto neho. Belo sa tak zachránil a vrátil sa do Uhorska, ktoré našiel v zúboženom stave. Dieťa, ktoré sa mu narodilo ešte v Dalmácii, na zámku Klis neďaleko Splitu (dnešné Chorvátsko), bola dcéra Margita. Otec ju podľa svojho sľubu dal už vo veku tri a pol roka do dominikánskeho kláštora v meste Veszprém.
V roku 1252 Margitu preložili do dominikánskeho kláštora na Ostrove králikov, ktorý sa nachádzal na rieke Dunaj v Budapešti. Tento kláštor založil sám Belo IV. Ostrov neskôr pomenovali Margitiným ostrovom. Margita tu zložila slávnostné sľuby. Až do svojej smrti žila v kontemplácii, modlitbe a chudobe. Neustále konala skutky kajúcnosti a starala sa o chorých. Jej otec Belo napriek svojmu sľubu, ktorý kedysi dal, sa niekoľkokrát usiloval, aby sa z kláštora vrátila a vydala za niektorého z okolitých vládcov, aby on sám získal vplyv v iných krajinách. Ona sa však nepoddala, zostala verná svojmu sľubu. Po smrti sa jej hrob stal cieľom mnohých pútnikov. Blahorečená bola v roku 1276, svätorečil ju až pápež Pius XI. v roku 1934.
